Maturovať by som sa už neodvážil. Najmä z matematiky, hovorí Milan Lasica

Ak ste si niekedy prezreli zoznam absolventov našej školy až po päťdesiate roky, nemohli ste prehliadnuť meno Milan Lasica (*1940). Tento slovenský dramatik, herec, prozaik, humorista, textár a moderátor navštevoval našu školu, keď sa nazývala „Prvá jedenásťročná stredná škola v Bratislave“. Tu úspešne zmaturoval a v štúdiu pokračoval na VŠMU v Bratislave, kde vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem. Už počas vysokej školy začal spolupracovať s Júliusom Satinským (1941 – 2002) a spolu sa preslávili ako humoristická dvojica po celom Československu. Svojou tvorbou výrazne ovplyvnili predovšetkým umeleckú scénu kabaretu Tatra revue (neskôr Štúdio S, dnes Štúdio L+S). Okrem toho pracoval ako dramaturg Československej televízie a bol členom Divadla na korze, divadla Večerní Brno, spevohry a činohry divadla Nová scéna. Dnes pôsobí ako umelecký riaditeľ, dramaturg a herec štúdia L+S.

 

Ako si spomínate na časy strávené na strednej škole?

Ako na veselú dobu, hoci doba, v ktorej sme žili, veľmi veselá nebola.

 

Po maturite ste sa rozhodli v štúdiu pokračovať na VŠMU v Bratislave. Ovplyvnila Vás nejako v tomto rozhodnutí stredná škola?

Škola ma neovplyvnila, možno len to, že som sa úplnou náhodou dostal k recitovaniu naznačovalo, že budem mať záujem o umeleckú školu.

 

Už počas VŠ ste začali pôsobiť v divadlách Bratislavy a tu ste dodnes. Narodili ste sa však vo Zvolene, časť detstva prežili v obci Pliešovce a nejaký čas pôsobili v Brne. Kde sa cítite byť doma?

Rozhodne v Bratislave. Tu žijem najdlhšie a cítim sa byť rodeným Bratislavčanom.

 

Divadlu sa venujete ako dramaturg, režisér, herec a dramatik. Okrem toho ste aj spisovateľom, textárom, humoristom… Preferujete niektorú z Vašich profesií? Kým ste vo Vašom voľnom čase?

Som tým, čo práve momentálne robím. A vo voľnom čase som na tom rovnako.

 

 

Aby som ešte zostala pri téme profesií – mnohé z tých Vašich vyžadujú, aby ste vystúpili pred ľudí. Vyhovuje Vám to alebo ste radšej “v pozadí” – prezentovaný iba výsledkom Vašej práce?

Celý život stojím pred publikom a snažím sa ho pobaviť, hoci som v podstate introvert a pred väčším množstvom ľudí cítim ostych.

 

Ako herec máte bohaté skúsenosti divadelné, ale i filmové. Vedeli by ste v krátkosti zhrnúť najväčšie rozdiely týchto prostredí?

Rozdiel medzi divadelným a filmovým herectvom je predovšetkým v tom, že pri filmovaní nemáte publikum. Okrem toho divadelné herectvo môže byť napr. štylizované. Vo filme musíte byť autentický.

 

V rámci literatúry sa venujete predovšetkým dráme. Okrem toho však aj próze a prostredníctvom textov piesní aj poézii. Nedá mi teda nespýtať sa – čomu sa venujete ako čitateľ?

Najviac literatúre faktu.

 

Úspešný ste teda v mnohých oblastiach. Potvrdzuje to aj Medaila za zásluhy, ktorou ste boli ocenený v roku 2003. Za čo myslíte, že ste ju dostali?

Za zásluhy.

 

Za úspech však každý považuje niečo iné. Ako by ste vy merali úspech?

V našom povolaní je možné úspech merať popularitou. Ale je to dosť povrchné kritérium.

 

Čo Vám najviac pomáha pri dosahovaní Vašich cieľov?

Trpezlivosť a rozvaha.

 

Prijali by ste ponuku maturovať napríklad zajtra a následne mať otvorené možnosti so všetkým, čo dnešný, moderný svet ponúka?

Možnosti by som rád prijal, ale maturovať by som sa už neodvážil. Najmä z matematiky.

 

Je niečo, čo by ste chceli študentom našej školy odkázať?

Aby nestrácali vedomie súvislostí.