Študentské rebélie I


Rebélie vždy patrili a dozaista stále patria k obľúbeným a  vyhľadávaným

aktivitám študentov, bez ohľadu na druh školy, aktuálne politické usporiadanie alebo

ročné obdobie. Rebélie, či už malé nevinné, alebo veľké, úkladné a detailne

naplánované, podporovali našu kreativitu, rozvoj osobnosti, vyplavovali andrenalín

a dávali nám, aspoň na určitý čas, krídla s nádychom slobody. Na druhej strane

u našich profesorov spôsobovali nervy, veľkú energiu vloženú do snahy o našu

prevýchovu a často zložité diskusie a konzultácie v zborovni alebo riaditeľni pri návrhu adekvátnych sankcií.

Malé ale naše

V suteréne školy, ktoré bolo v našich časoch len jednopodlažné, sa v krídle pod

bytom školníka nachádzala fotokomora. Bola to zatemnená miestnosť určená na

výrobu fotografií v časoch, keď ešte neexistovali smartfóny ani digitálne fotoaparáty.

V červenom infraosvetlení sme pracovali s chemikáliami ako vývojka a ustalovač

a boli sme svedkami zázraku, ako sa nám pred očami na bielom papieri postupne

vynárali fotografie.

Táto fotokomora slúžila zároveň ako tajná fajčiarska miestnosť, kam chodili

bezpečne fajčiť dymuchtiví spolužiaci, až kým ich nevymákol školník. Bol to starý

parťák. Svoj nález nenahlásil len mu chalani museli sľúbiť, že fotokomoru už týmto

spôsobom nebudú využívať a zároveň naznačil, že je milovníkom literatúry, najmä

bielej a červenej. Tak mu chalani kúpili fľašku vína do jeho „červenej knižnice“.

Každodenný režim školy zahŕňal vo svojom harmonograme aj veľkú prestávku,

ktorá trvala 20 minút a počas ktorej študenti nesmeli byť v triedach, ale bolo

predpísané prechádzať sa dookola po chodbe a konzumovať desiatu. Ostať v triede

počas veľkej prestávky mal dovolené len „týždenník“, ktorý dozeral na to, aby v triede

nikto iný nebol, mal zotrieť špongiou tabuľu a triedu pripraviť na ďalšiu vyučovaciu

hodinu. Bola to náročná úloha. Väčšinou sme to ingorovali a počas veľkej prestávky

sme – najmä chlapci – v triede hrali rôzne hry alebo sa dopisovali chýbajúce domáce

úlohy.

V našom prvom ročníku nastala počas veľkej prestávky takáto situácia. Do

triedy plnej chlapcov náhle vstúpila p.prof.Feješová, naša dejepisárka.

Johny – týždenník: “Oni sa hádžu kriedami.“

p.prof. Feješová: “Zapíšeme ich na tabuľu ako „zlých“!“

Marek – jeden zo skupiny rebelistov: “A čím?“

Počas veľkých prestávok sme organizovali aj chalanské výpady do iných tried

s cieľom robiť zle. Pár krát sme prišli do béčky alebo céčky a vysypali sme celej triede

veci z tašiek po zemi. Samozrejme, že to neostalo bez odozvy a občas sme si po

veľkej prestávke našli v triede vysypané tašky aj my. Boli prípady, že sa to

vystupňovalo až do takých počinov, že niekomu tašku nevysypali na zem ale ju len

jednoducho vyhodili von oknom. Do dvora to ešte išlo ale na ulicu, to bol iný

adrenalín. Nie, prosím, toto naozaj nevnímajte ako námet, za takéto aktivity sa trošku

hanbím aj pri opise, ale ako faktografiu som to do tejto rubriky musel zaradiť.

Nádherným obdobím bol sviatok Veľkej noci. Vtedy sme ako chlapci, podľa

slovenských obyčajov, mali veľkú motiváciu oblievať naše krásne spolužiačky. Táto

činnosť vygradovala, keď sme štyria chalani počas malej prestávky chytili našu

spolužiačku Inge, vložili sme ju do umývadla v triede a naplno pustili kohútik so

studenou vodou. Keďže sa Inge ako správne a poctivé dievča náležite bránilo,

výsledkom bolo rozbité umývadlo, mokrá trieda plná keramických črepín a Inge, ktorá

pri príchode pána profesora vyzerala pred ľavicami ako Apokalyptická Strapatá

Madona v kombinácii s Miss Mokré Tričko.

Poznáte ten pocit, keď už zazvonilo na hodinu a vy čakáte v triede, kedy sa

otvoria dvere a vstúpi vyučujúci. My sme sa občas snažili „súdruha“ alebo „súdružku“

profesorku niečím prekvapiť. Raz sme celá trieda privítali vyučujúceho v stojke na

hlave. Inokedy v čase Vianoc, keď sme mávali vzadu za ľavicami vianočný stromček,

sme zapálili prskavky a čakali. Keď sme pozorovali reakciu pani profesorky

po príchode do triedy, najprv katastroficky pozrela poza naše chrbáty a potom zúfalo

vykríkla „Horí!”. Naštastie sa nám podarilo tých pár horiacich vetvičiek rýchlo

a svojpomocne uhasiť.

Ápropo Vianoce v maturitnom ročníku. Predchádzalo tomu letné obdobie

mierových pochodov s trasparentami „V jednote je sila“ a koncertami pre študentov.

Bolo to obdobie, keď Žbirka s Peterajom tvorili hity ako „Atlantída“. Inšpirovali nás

transparenty a pochody a niekedy v decembri sme počas veľkej prestávky hrdo celá

trieda kráčali po chodbe s podomácky vyrobeným transparentom „NECH ŽIJÚ

VIANOCE!“. Bola to úplne nevinná aktivita, ale postupne sa k nám pridávali ďalší

študenti z iných tried, až sme vytvorili cez celú školu dlhý vláčik, chodili sme hore dole

po chodbách gymnázia a spontánne kričali „Nech žijú Vianoce!“. Profesori postupne

vychádzali z kabinetov a nechápali, čo sa deje. Naše nadšenie a eufória trvala až

po zvonenie, ktoré ohlasovalo koniec veľkej prestávky. My sme ďalej pokračovali

v procesii, hlasito sme velebili Vianoce, ale vláčik za nami sa rapídne zmenšoval

a keď sme už len hrśtka skalných z našej IV.A pochodovali okolo matematického

kabinetu na 2.poschodí, naša triedna p.prof. Štellerová otvorila dvere a zakričala

„Všetci dnu!“. Reakcia triednej mala intenzitu ešte o niečo väčšiu ako naše

skandovanie. Našťastie sa celá táto udalosť uzavrela len napomenutím.

Prvý apríl

Prvý apríl ako deň vtákov alebo deň bláznov bol vždy spojený s kanadskými

žartíkmi, vylomeninami a študentskými rebéliami, ktoré boli na tento dátum jasne

predurčené. Študenti odjakživa vymýšľali, ako si uctiť tento významný deň a čo a na

koho „zosnovať“.

Väčšinou to boli študenti medzi sebou ale neobišli naprázdno ani páni

profesori. Zopár ráz sa stalo, že na prvého apríla si študenti vyhliadli určitú hodinu

v rozvrhu s konkrétnym vyučujúcim, počas prestávky pred jeho hodinou otočili všetky

lavice chrbtom ku dverám a katedru dali na opačný koniec triedy, tak aby bola tabuľa

za chrbátmi študentov.

Vyšším stupňom prvoaprílovej rebélie bolo, že sa triedy dohodli a vzájomne sa

vymenili, takže vyučujúci, ktorý prišiel na hodinu zemepisu do III.B mal pred sebou

druhákov, ktorí mali mať podľa rozvrhu slovenčinu. Ešte vyšším stupňom bola dohoda

o výmene tried medzi gymnáziami, avšak o realizácii takejto rebélie som zatiaľ

nezískal hodnoverný dôkaz.

Každopádne študenti vymýšľali z roka na rok nové, originálne rebélie, ktoré by

1. apríl spestrili. Lídrami v rebéliach boli obvykle už ostrieľaní štvrtáci, zväčša

z matematických tried, ale v kreativite nezaostávali ani tretiaci.

Vlado Dudlák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *