Píšeš? Poézia

Slová, slová, slová, stále dookola, znova a znova,

no dobrá otázka, vieš čítať medzi riadkami?

Pred nejakým časom sme Vás oslovili s možnosťou prispieť do našej umeleckej rubriky Šmak. Za všetky odpovede v rámci výzvy Píšeš? ďakujeme, vidno, že po chodbách našej školy chodí mnoho talentovaných duší. Tu (s menším oneskorením, za ktoré sa dodatočne ospravedlňujeme) uverejňujeme najlepší prozaický a najlepší poetický text.

Keď sme sa obmedzili už len na ten krátky čas

chytený v chladnej temnote,

kde svetlo v tých našich dobre známych časoch

je ťažké nájsť,

voláme to moderná doba, no bez kúska citu,

kde každý len blúdi

časom, a čas nami,

kde každý len sám samého hľadá,

ani nezbadáš, ako smútok na teba pomaličky sadá.

Každý len hľadá…

Význam, odpustenie, šťastie, teba, nás,

spomienky, pocit, pochopenie, a nekonečne dlhý čas,

ľudí, čo boli, no už nikdy nebudú zas

tu pre nás, ani tam spolu s nami

na spoločnej ceste života trás.

Občas sa stratiť, a zabudnúť,

medzi prázdnymi stranami kníh,

z regálov plných až po okraj,

v návale inšpirácie, tak zriedkavom… drž sa, a nepúšťaj!

V dňoch plných tmy, keď sa v hĺbke srdca zamračí

a v noci zaplavenej svitom,

v trúfalých snoch, z ktorých zobúdza sa s krikom,

v spomienkach, ktoré ničia nás,

no zároveň sú nám aj posledným dychom.

Alebo v tvojom náručí?

Ty si ten, kto mi večnosť zaručí?

Slová, slová, slová, stále dookola, znova a znova,

no dobrá otázka, vieš čítať medzi riadkami?

Lebo tie sú len požičané a význam je niekde inde,

schovaný v písmenkách, v ich atramente.

Skús čítať odzadu, spredu, zhora, zdola

a ak nič nevidíš, necítiš, nič to, si na inej ceste,

skús znova, zhora, spredu, odzadu, zdola.

Lebo od nenávisti je na milimeter presne k láske,

no neznie to tak jednoducho a dokonale krásne,

ako sú všetky moje básne?

Dáša D.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *