Píšeš? Próza
Za bránou je to ako iný vesmír. A nikdy by si si nemyslela, že existujú ľudia, akých tu stretneš. Začnime od začiatku. Vojdeš do školy, zvyknutá na to, že ti vchodové dvere plesknú rovno do tváre. Rátaš s tým, a tak obranne naťahuješ ruku, aby si si chránila svoju cennú hlavu, ktorá je v tejto budove tvoja najsilnejšia zbraň. Bez nej tu dlho nevydržíš.
Pred nejakým časom sme Vás oslovili s možnosťou prispieť do našej umeleckej rubriky Šmak. Za všetky odpovede v rámci výzvy Píšeš? ďakujeme, vidno, že po chodbách našej školy chodí mnoho talentovaných duší. Tu (s menším oneskorením, za ktoré sa dodatočne ospravedlňujeme) uverejňujeme najlepší prozaický a najlepší poetický text.
Prečo práve Gamča?
Nadýchni sa. Zhlboka sa nadýchni. Cítiš to? Vôňa slobody, voľnosti, školy… Mhhh, príjemná. A veľmi lákavá. Asi tak som sa cítila, keď som stála na prahu našej školy s rozšírenými zreničkami. Srdce v hrudi mi bilo ako zvon, cítila som si ho všade. Ale vedela som, kdesi tak hlboko vnútri, že toto je to pravé. Čosi, čo ma ťahalo dnu, sa nedalo len tak zastaviť. Priťahovaná silou osudu som vstúpila do niečoho celkom nového.
Obalí ťa húf ľudí. Tak ako každý deň. Odvšadiaľ počuješ radostné hlasy a smiech. Aj ty sa pousmeješ, lebo sa necháš strhnúť všetkými naokolo. Atmosféra na škole ťa udiví, ver mi. Vždy, pri každom vkročení dnu, sa cítiš ako v inom svete. Za bránou je to ako iný vesmír. A nikdy by si si nemyslela, že existujú ľudia, akých tu stretneš. Začnime od začiatku. Vojdeš do školy, zvyknutá na to, že ti vchodové dvere plesknú rovno do tváre. Rátaš s tým, a tak obranne naťahuješ ruku, aby si si chránila svoju cennú hlavu, ktorá je v tejto budove tvoja najsilnejšia zbraň. Bez nej tu dlho nevydržíš. Gamčáci sú vychýrení kockáči. Naša zvesť nás predbieha kam ideme, sme doslova svetoznámi. Meno Gamča funguje ako zaklínadlo. Dobrá škola s dobrým menom. Už máš ruky pred sebou, ale náraz neprichádza. Pootvoríš oči a stojí pred tebou sympatický mladík a drží ti dvere. Si stratená, lebo netušíš, čo sa práve stalo. Slušne mu ďakuješ a rýchlo sa praceš, aby si nevšimol tvoje rozpaky. Vidíš, gentlemani ešte nevymreli. Ideš ďalej. Všetko si zhodíš do šatne a ponáhľaš sa do triedy. Cestou do teba narazí týpek o tri hlavy vyšší. Rýchlo sa ti vynorí nepríjemná spomienka a chceš zutekať, ale vysokáň sa obzrie a slušne sa ti ospravedlní. Dívaš sa naňho ako na zjavenie a rozmýšľaš, či ti dnes vesmír daroval šťastný deň. Škola je plná dobrých ľudí. Ani nevravím, že pár sekúnd po vytvorení facebookového statusu: “Chodil/a na školu Gymnázium Grösslingova 18,” ťa zahrnú správy od najrôznejších ľudí, ktorých počas roka spoznávaš osobnejšie. Stále neveríš? Tak teraz by som si asi sadla. Gamčácka olympiáda! To je niečo! Zdravá súťaživosť naplní všetkých. Žiak či učiteľ, každý podporuje svojho favorita. Naozaj ako na olympiáde. Bojuješ za seba, za svoju krajinu (triedu, v ktorej sa cítiš, akoby si tam bola sto rokov namiesto dvoch) a bojuješ za čo najlepší výsledok. Dáš do toho všetko ako každý. Ale nepodrážaš nohy. Vrelo pozdieľaš internet pri posielaní literárnych prác či požičiaš tenisky väčším hviezdam gamčáckej NBA, ako si ty. A svoj športový talent uplatníš v mexickej vlne, keď fandíš súťažiacim, ktorí to dotiahli do finále. Dobré to tam je. Vieš, nájdeš si partiu. A o učiteľoch ti poviem len to, že sú vždy ochotní ti pomôcť. Za čokoládu ti možno aj kalkulačku požičajú 🙂 . Keď som sem šla ja, bála som sa, veľmi. Ale teraz neľutujem ani jediný deň. Nechce sa mi ostávať doma, lebo viem, že kdesi tam na mňa čakajú kamaráti a všetko, čo nechcem zmeškať. Myslím, že naša Gamča je tá najlepšia práve preto, že je naša. My ju robíme výnimočnou a jedinečnou. A to je to, o čo určite nechcem prísť.
Tami
