ZMENA v hraniciach Československa 

V priebehu posledných viac než sto rokov sa história hraníc Česka a Slovenska dosť menila. Časti Slovenska patrili Maďarsku, Poľsku a Ukrajine a časti Česka patrili Nemecku (Sudety). Vedeli ste však o tom, že Slovensko mohlo vyzerať úplne inak? Okrem známej Podkarpatskej Rusi, nám mohla patriť aj časť dnešného Maďarska, Rakúska, Poľska a dokonca aj malý ostrov pri pobreží dnešného Slovinska. 

 

Poďme pekne po poriadku 

Celé to začalo po vypuknutí prvej svetovej vojny roku 1914. Už v októbri toho istého roku spracoval Tomáš Garrigue Masaryk prvú predstavu o Česko-Slovenskom štáte. O rok neskôr v máji začal vo Francúzsku vychádzať časopis La Nation Tchèque (Český národ) a vo Švajčiarsku sa založil dvojtýždenník Československá samostatnosť. V máji 1915 predložil Masaryk britskému ministrovi zahraničných vecí Memorandum Samostatné Čechy (Masaryk hovoril v zahraničí o Československu ako o Čechách, aby si nemysleli, že chce vytvoriť niečo podobné Rakúsko-Uhorsku), kde presne hovorí, že sa budúci štát bude skladať z Čiech, Moravy a Slovenska. Na mape, kde znázorňoval svoju predstavu hraníc Nezávislých Čiech, je asi najzaujímavejšia južná časť. Ide o veľké územie, na ktorom žili prevažne Maďari a Rakúšania. 

Obr. č. 1 – Masarykova predstava budúceho usporiadania Československa. Zdroj:https://history.hnonline.sk/1-svetova-vojna/1023615-neznama-mapa-ceskoslovenska-masaryk-v-roku-1915-snival-o-hraniciach-so-srbskom

 

Čo tým chcel Masaryk docieliť? 

Ide o takzvaný Český koridor, ktorým chcel Čechy (Československo) prepojiť s južnými Slovanmi (Srbmi a Chorvátmi). Dôvodov vzniku tohto nápadu bolo niekoľko, no najdôležitejšími sú tieto dva:

  1. Slovensko by tak získalo prístup k moru
  2. Vojenský význam (spojenie severoslovanských a juhoslovanských krajín – keď sa nad tým zamyslíte, žiadne iné prepojenie medzi týmito dvoma ostrovmi Slovanov neexistuje)

Okrem toho by tým boli Nemci oddelení od východnej a strednej Európy. Ľudia sa totiž obávali, že by Nemci mohli kolonizovať Balkán a/alebo Malú Áziu. Koridor by bol 200 km dlhý a 80 km široký. Odrezal by časti štyroch maďarských žúp (Mošon, Šopron, Vaš a Zala). Existoval však aj variant, podľa ktorého by bol podstatne väčší. 

Na druhej strane, je potrebné si uvedomiť, že v prípade uskutočnenia tohto plánu by sme mali veľmi veľkú Maďarskú menšinu. Masaryk sa tým aj napriek tomu príliš nezaoberal. Stále bol presvedčený, že Český koridor je skvelý nápad. 

Obr. č. 2 – Pohľadnica s Československým koridorom

 

Prečo sa teda plán Českého koridoru neuskutočnil?

Veľmi zjednodušene, ako prebiehala vojna, musel sa aj Masaryk prispôsobiť situácii (t. j. vývoju na frontoch, politickým vývojom, postojom iných politikov k tomuto plánu). Od plánu teda upustil. Po skončení vojny sa však tento nápad zapáčil mnohým významným politikom, ktorí ho chceli presadiť na mierovej konferencii v Paríži. Spojenci na čele s Veľkou Britániou sa projektu však vysmiali a tak ostal len na papieri. 

 

Ďalšie potenciálne územia Československa 

Keď sa lepšie pozriete na Masarykov náčrt budúceho Československa (Obr. č. 1), mohli ste si všimnúť, že nad najsevernejším bodom Česka je prikreslené územie, ktoré dnešné Česko nemá. Ide o Lužické Srbsko, v ktorom stáročia žili Česi (dokonca aj dnes je na tomto území veľká česká menšina). Z toho dôvodu chcel Masaryk toto územie pripojiť k Československu. Ani tento návrh však neprešiel. Pri hranici Česka je vidno ešte niekoľko sporných území, zamerajme sa však na Slovensko. 

Ďalšie územie, ktoré nám mohlo patriť, je pri poľskej hranici v oblasti Oravy a Spišu. Tesne po vzniku Československa (28.10.1918), vyzerali hranice pri Vysokých Tatrách úplne inak. Patril nám väčší kus dnešného Poľska. Poliakom sa to však nepáčilo. Ľudí žijúcich na tomto území považovali skôr za Poliakov (rozprávali goralským nárečím: niečo medzi slovenčinou a poľštinou). Preto sa rozhodli anektovať územie Oravy a Spišu. Obsadili niekoľko dedín a strieľali po nevinných dedinčanoch. Ozbrojený konflikt bol uskutočnený podpísaním prímeria 24. decembra v Poprade. Spory však utíchli len na chvíľu a do tohto konfliktu sa museli zapojiť aj krajiny Dohody (Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Japonsko). Mocnosti určili hranicu podľa bývalej hranice Uhorska. 

Koncom januára 1919 však vypukol ďalší spor (7-dňová vojna) a napokon rozhodli, nech obce sami určia, kam chcú patriť. To, samozrejme, neskončilo dobre (vydieranie z poľskej strany) a k hlasovaniu preto nedošlo. Spory pokračovali a pod tlakom veľmocí bola 10.7.1920 podpísaná dohoda o súhlase s medzinárodnou arbitrážou, kde sa stanovili československo-poľské hranice. Prišli sme ňou o 25 obcí s približne 25 000 obyvateľmi. 

Slovákom sa to nepáčilo. Chceli sa vzbúriť, no Poliaci strážili hranice a každého kto ich prekročil zastrelili. Táto situácia samozrejme Slovákom nevyhovovala a tak sa rozhodli stanoviť nové hranice podpísaním tzv. Krakovských protokolov (v náš neprospech – obr. č. 3). 

Desať rokov nato spor pokračoval a až 28.4.1958 po mnohých ďalších konfliktoch sa určili hranice definitívne. 

Obr. č. 3 – Zmeny v Slovensko-Poľských hraniciach. Zdroj: anc

 

Tatra, (Matra), Fatra

Prečo máme Matru na vlajke, keď sa toto pohorie ani nenachádza na území Slovenska? Má to dlhú históriu, ktorá siaha až do dávnych pohanských časov – mnohí z našich predkov vraj prišli z okolia Matry. Návrhov československo-maďarských hraníc bolo mnoho, niektoré z nich môžete vidieť na obrázkoch nižšie. V jednom z nich nám malo patriť aj toto pohorie – Matra. Naopak územie, ktoré nám nemalo patriť a predsa ho máme, je Žitný ostrov a iné južné časti Slovenska. Žili na ňom totiž čisto maďarskí obyvatelia, to je dôvod veľkej maďarskej menšiny na našom území. Prapôvodní obyvatelia (čiže ešte pred Maďarmi) boli však Slovania, takže až tak nefér to nie je. Na Slovensku ešte dlho ostala rozšírená maďarčina a Maďari sa celkovo dosť ťažko vyrovnávali s tým, že má Československu patriť také veľké územie. V roku 1919 vstúpila na východné Slovensko maďarská červená armáda a na obsadenom území vyhlásila tzv. “Slovenskú republiku rád”. Udržala sa však len pár týždňov. Hranice sa definitívne určili na už vyššie spomínanej Parížskej mierovej konferencii prostredníctvom  Trianonskej dohody (1920).

Obr. č. 4 – Alternatívne návrhy hraníc Československa. Zdroj: https://dennikn.sk/1257012/ako-vznikali-hranice-ceskoslovenska-novy-stat-mohol-mat-rozne-podoby

Obr. č. 5, 6 – Dokumenty s návrhmi hraníc Československa. Zdroj: https://refresher.cz/37824-Slovensku-mohla-patrit-cast-Rakuska-i-Madarska-Vsetko-vdaka-nakresom-hranic-z-obdobia-Ceskoslovenska

 

Stručne o Podkarpatskej Rusi 

Po prvej svetovej vojne sa Podkarpatská Rus, jeden z najmenej rozvinutých regiónov rakúsko-uhorskej monarchie, nečakane stala súčasťou Československa. Podmienkou pripojenia tohto regiónu k Československu bolo garantovanie autonómie pre Podkarpatských Rusínov. Tesne pred druhou svetovou vojnou Podkarpatskú Rus obsadili maďarské vojská a vtelili ju do územia Maďarska. Počas vojny sa československé politické elity dohodli, že sa Československo obnoví vo svojich pôvodných hraniciach. Súhlasili s tým aj Sovieti. Tí však mali už prichystaný plán na pripojenie Podkarpatskej Rusi k Sovietskemu zväzu. 14.3.1947 sa Podkarpatská Rus dokonca pokúsila o samostatnosť, ktorá však trvala len jeden deň, keďže ju nikto neuznal. Sovieti si ako víťazi vojny pripojili Podkarpatskú Rus k Ukrajinskému štátu v rámci Sovietskeho zväzu. Zámerne sa prestalo používať označenie Rusín a Podkarpatskú Rus už nazývali Zakarpatskou Ukrajinou.

 

Slovenský ostrov

Socializmus bol okrem iného známy aj mnohými utopickými, absurdne nereálnymi predstavami a projektami. Jedným z nich bol aj tunel na trase ČSSR – Jadran popod Alpy. Približne pri hraniciach dnešného Slovinska s Talianskom plánovali vytvoriť umelý ostrov “Adriaport” s rozlohou 2 km2, na ktorom by tento tunel vyústil. Vytvorený by bol z materiálu, ktorý by vznikol pri razení tunela. Možno ste sa nad touto absurdnosťou práve pousmiali a pokrútili hlavou, no súdruhovia sa týmto plánom istý čas vážne zaoberali.

Obr. č. 7, 8 – Dokumentácia tunela k Jadranu z Pragoprojektu. Zdroj: https://dennikn.sk/599640/tunelom-k-jadranu-ceskoslovensko-mohlo-mat-vlastne-more/

 

Vznikli rôzne dokumenty, v ktorých bola stavba tunelu a umelého ostrova podrobne naplánovaná. Okrem turistického významu by to malo aj význam obchodný – Československo by malo prístup k moru. Súdruhovia tak predpokladali, že sa nám tento projekt z dlhodobého hľadiska ekonomicky oplatí. 

A prečo teda tunel nakoniec nepostavili? Odpovedať si asi dokáže každý sám. Hlavným dôvodom boli nedostatočné financie. Asi nikoho neprekvapí, že socialistické Československo nemalo len tak 300 miliárd korún nazvyš. 

V roku 2013 bol o tomto ostrove aj natočený krátky film s názvom Návrat do Adriaportu. 

Keby ste sa o tomto projekte chceli dočítať viac, na Denníku N o ňom vyšiel skvelý článok: https://dennikn.sk/599640/tunelom-k-jadranu-ceskoslovensko-mohlo-mat-vlastne-more/

Obr. č. 9 – Fiktívny ostrov Adriaport vo filme Návrat do Adriaportu. Reprofoto – Film Adely Babánovej. Zdroj: https://dennikn.sk/599640/tunelom-k-jadranu-ceskoslovensko-mohlo-mat-vlastne-more/

 

O nás bez nás 

…tak sa hovorilo medzinárodnej konferencii v Mníchove (29. – 30.9.1938), ktorú zvolal Hitler. Rozhodovalo sa tam o československo-nemeckých hraniciach a pozvaní na ňu boli len Mussolini (Tal.), Chamberlain (VB) a Daladier (Fr.). Náš názor počuť nechcel. Západní spojenci s Hitlerom súhlasili a tak Česku odobrali podstatne veľkú časť – tzv. Sudety (pozri obr. č. 8 a 9). Maďari situáciu pohotovo využili a tiež si odtrhli veľký kus Československa. Do toho všetkého ešte zaútočením Nemecka na Poľsko vypukla druhá svetová vojna a Československo sa muselo prispôsobiť. 

Obr. č. 10 – Dobová mapa zobrazujúca komplikovanosť tvorby hraníc vznikajúcej 1.ČSR po prvej svetovej vojne. Zdroj: https://lepsiageografia.sk/rubriky/mala-ale-nase-unikatna-mapa-cesko-slovenska-z-roku-1938/

Obr. č. 11 – Československo v rokoch 1938 – 1945. Zdroj: https://www.romata.sk/article/351/14.-marec-1939:-spomienka-na-najcitlivejsiu-cast-dejin-slovenska

Kedy bolo Slovensko najmenšie?

Ešte pred vypuknutím druhej svetovej sa Slovensko rozhodlo od Česka osamostatniť – najprv len čiastočne (Česko-Slovenská republika), neskôr úplne. Tieto myšlienky podporoval aj Hitler. Na Slovensku boli však aj ľudia, ktorí boli proti osamostatneniu a keď Hitler videl, že to nikam nevedie, začal používať rôzne taktiky, aby spravil zo Slovenska samostatný štát. Keď to nešlo “po dobrom”, začal sa vyhrážať a 14.3.1939 vznikol Slovenský štát. (obr. č. 9) 

Pôvodne chcel totiž Hitler zanechať celé Slovensko Maďarom (ako spojencom), no uvedomil si, že keď sa so Slovenskom nejako dohodne, bude ním vedieť manipulovať. A tak sa aj stalo. Navyše nás vôbec nechránili od Maďarov tak, ako sľúbili. Tesne pred WW2 sa odohrala tzv. Malá vojna, kde Slovensko prišlo o 74 obcí so 145 000 obyvateľmi v prospech Maďarska. 

 

Zdroje:

[1] VÍTEK, Benedikt. 2017. Neznáma mapa Československa. Masaryk v roku 1915 sníval o hraniciach so Srbskom. In: Hospodárske noviny: History. [online] 9.9.2017 [cit. 10-11-2020]. Dostupné na: https://history.hnonline.sk/1-svetova-vojna/1023615-neznama-mapa-ceskoslovenska-masaryk-v-roku-1915-snival-o-hraniciach-so-srbskom

[2] GAÁLOVÁ, Denisa. 2018. Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov. 1. vyd. Bratislava: SLOVART, 2018. 285 s. ISBN 978-80-556-3187-5

[3] VOKÁL, Vladimír. 2019. Koridor měl před 100 lety spojit Československo s Jaderským mořem. In: iDNES: Technet. [online] 13.3.2019. [cit. 20-11-2020]. Dostupné na: https://www.idnes.cz/technet/pred-100-lety/koridor-jaderske-more-ceskoslovensko-jugoslavie.A190312_145833_pred-100-lety_vov

[4] HEČKOVÁ, Janka a kol. 2016. Maturita – Dejepis: Pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Nitra: Enigma, 2016. 422 s. ISBN 978-80-813-3048-3

[5] GÁLIS, Tomáš. 2018. Ako vznikali hranice Československa? Nový štát mohol mať rôzne podoby. In: Denník N: Slovensko [online]. 17.10.2018. [cit. 19-12-2020]. Dostupné na: https://dennikn.sk/1257012/ako-vznikali-hranice-ceskoslovenska-novy-stat-mohol-mat-rozne-podoby

[6] DUGOVIČ, Matej. 2016. Tunelom až k Jadranu? Československo pripravovalo vytúženú cestu k moru. In: Denník N: Slovensko [online]. 3.11.2016. [cit. 27-02-2021]. Dostupné na: https://dennikn.sk/599640/tunelom-k-jadranu-ceskoslovensko-mohlo-mat-vlastne-more/

[7] GÁLIS, Tomáš. 2019. Ako Hitler s Tisom založili Slovenský štát. In: Slovenský štát Príbehy obetí a páchateľov vojnovej republiky [online]. 3.2019 [cit. 10-11-2020] Dostupné na: https://a-static.projektn.sk/2019/04/n-magazin-slovensky-stat-marec2019.pdf

 

Poznámka: niektoré zdroje nie sú uvedené.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *