Megan Rapinoe – najlepšia a najkontroverznejšia
Vo svete ženského futbalu by ste len sotva našli kontroverznejšiu postavu, akou je americká krídelníčka Megan Rapinoe. Aktuálne najlepšia futbalistka sveta obliekajúca dres tacomského Reign FC sa popri fantastických výkonoch na trávniku preslávila aj konfliktom s Donaldom Trumpom, či kľačaním počas hrania americkej hymny.
O tom, že ženský futbal sa v sledovanosti zatiaľ nemôže porovnávať s tým mužským niet pochýb. Za posledné roky však jeho popularita rapídne stúpla, o čom sme sa mohli presvedčiť na nedávno skončených majstrovstvách sveta vo Francúzsku. Značnú zásluhu na tom má aj Megan Rapinoe, ktorá mu robí obrovskú reklamu. Okrem skvelých športových výkonov je Megan aj veľkou bojovníčkou proti diskriminácii žien, rasizmu či homofóbii, otvorene priznáva svoju homosexuálnu orientáciu a za svoje ideály bojuje často veľmi svojským spôsobom. Megan si práve svojím jedinečným prejavom získala po celom svete milióny fanúšikov, ktorí obdivujú jej odvahu. Nemožno sa však čudovať, že si z rovnakého dôvodu vybudovala aj pomerne početnú skupinu neprajníkov, ktorí futbalistke okrem jej postojov vyčítajú miestami nevhodné správanie pri poukazovaní na problémy, priveľké sebavedomie, egoizmus, ale najmä nedostatok patriotizmu. V septembri 2016 si totižto pred zápasom s Thajskom kľakla počas hrania americkej štátnej hymny. Vyjadrila tým podporu Colinovi Kaepernickovi, hráčovi amerického futbalu, ktorý sa rozhodol rovnakým štýlom protestovať voči policajnej brutalite a rasovej diskriminácii v USA. Kritike čelila aj po septembrovom udeľovaní cien FIFA The Best, na ktorom pri svojom prejave opäť zabŕdla do kontroverzných tém, ako napríklad nižšie finančné ohodnotenie žien oproti mužom.
Tridsaťštyriročná rodáčka z Reddingu je zlatou medailistkou z olympiády v Londýne, z ktorej si okrem najcennejšieho kovu odniesla aj zápis do histórie. Stala sa totiž prvou hráčkou sveta, ktorá na olympiáde strelila gól priamo z rohu. Má na konte aj dva tituly majsterky sveta z rokov 2015 a 2019, a taktiež druhé miesto z roku 2011. Hneď na svojich prvých majstrovstvách sveta na seba upozornila milimetrovým centrom na hlavu svojej spoluhráčky Abby Wambach, ktorá svojím gólom v 122. minúte štvrťfinálového duelu proti Brazílii poslala zápas do penaltového rozstrelu, z ktorého nakoniec vyšli úspešne hráčky Spojených štátov. Aj keď finále vo frankfurtskej Commerzbank-Arene zvládli napokon lepšie futbalistky Japonska, pre Rapinoe bolo striebro z MS prvým veľkým úspechom na medzinárodnej scéne. O štyri roky neskôr sa dočkala aj vytúženého zlata. Američanky vo finále oplatili prehru Japonkám a tešili sa z tretieho titulu majsteriek sveta.
Za vrchol jej kariéry by sa dal považovať rok 2019. Svoj národný tím dotiahla k obhajobe prvenstva na majstrovstvách sveta, kde sa gólovo presadila až šesťkrát a stala sa najlepšou hráčkou a strelkyňou turnaja. Svojimi výkonmi si taktiež zabezpečila ocenenie pre najlepšiu futbalistku roka 2019. Veľkú vlnu kontroverzie však spustilo video, na ktorom sa ružovovlasá Američanka
nechala počuť, že by po prípadnom víťazstve odmietla pozvanie do Bieleho domu. To nenechalo chladným prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý už v minulosti kritizoval jej kľačanie počas hrania štátnej hymny. Na svojom Twitteri sa vyjadril, skôr než začne robiť podobné vyhlásenia by mala turnaj vyhrať. Napriek ich triumfu sa však ani návšteva Bieleho domu, ani uzmierenie Trumpa s Rapinoe nekonalo. Naopak, Rapinoe pokračovala v kritike amerického prezidenta a v rozhovore pre CNN povedala, že diskriminuje ľudí na základe výzoru, rasy či pohlavia, čo poškodzuje aj jeho vlastných voličov.
Megan Rapinoe sa spolu so svojou kolegyňou z národného tímu, Alex Morgan, zapojila aj do charitatívneho hnutia španielskeho futbalistu Juana Matu s názvom Common Goal. Futbalisti a futbalistky z celého sveta, ktorí sa do nej rozhodli zapojiť, venujú 1% svojho platu na podporu futbalových charitatívnych organizácií. Tento projekt sa rozhodli podporiť aj hviezdy mužského futbalu ako Giorgio Chiellini, Serge Gnabry, či tréner liverpoolskeho FC, Jürgen Klopp.
Pingback: November s omeškaním – Grösslink