Nežná revolúcia – oxymoron v praxi

„Pád komunizmu priniesla v našich podmienkach Nežná revolúcia. Systém zaťažený zločinom a neslýchaným utrpením nevinných obetí sa skončil ,‚nežne”, bez odvety, ba aj bez výčitiek, skôr z radosti nad jeho koncom. Bez odpovedí zostali aj otázky viny či zodpovednosti. Eufória zatienila odkaz a mravný étos obetí. Víťazstvo slobody a spravodlivosti bolo jedinou satisfakciou pre tých, ktorí sa ho vôbec dožili.“ 

Štefan Paulíny, politický väzeň

Čo je to Nežná revolúcia?

Nežnou revolúciou sa označujú nekrvavé udalosti od novembra 1989 do júna 1990, ktoré sa uskutočnili v bývalom Československu s cieľom odstrániť totalitný komunistický režim a vládu jednej strany. Výsledkom politických a spoločenských zmien bol nenásilný pád komunistického režimu a prechod k demokracii.

Prečo bola spoločnosť na sklonku 80.rokov 20.storočia s komunizmom nespokojná a žiadala zmenu?

  • Od februára 1948 bol komunistami v Československu budovaný totalitný režim jednej politickej strany, ktorý negoval akékoľvek pokusy o politickú pluralitu.
  • Skutoční či domnelí odporcovia režimu boli prenasledovaní a perzekvovaní väzením, rôznymi formami spoločenskej šikany a nezriedka aj justičnými vraždami.
  • Komunistický režim ovládal všetky sféry spoločnosti: verejný život, školstvo, kultúru, ekonomiku, hospodárstvo…
  • Hranice krajiny boli strážené drôtenými zátarasami, tzv. Železnou oponou.
  • Po tragických udalostiach v auguste 1968 nastalo ťažké 20-ročné obdobie normalizácie, ktorá ,,normalizovala” predchádzajúce čiastočné demokratické zmeny a snažila sa dostať situáciu v krajine opäť pod tvrdú nadvládu strany. V našej republike tak po ,,krátkej jari“ prichádza ,,dlhá zima“.
  • V druhej polovici 80. rokov sa komunistický režim v Československu dostal do krízy. Obyvateľstvo čoraz väčšmi prejavovalo nespokojnosť s pomermi vo všetkých oblastiach, od zaostávajúcej kvality a dostupnosti spotrebného tovaru, cez katastrofálny stav životného prostredia a systematické porušovanie občianskych práv a náboženských slobôd, až po čím viac viditeľné hospodárske a technologické zaostávanie za štátmi Západu.
  • ,,Vývoj“ tejto nespokojnosti v našej republike súvisel aj so zásadnými zmenami v strednej a východnej Európe. Sovietsky zväz po nástupe Michaila Gorbačova v marci 1985 začal zmierňovať politické napätie, v dôsledku čoho sa komunistické režimy pod tlakom domáceho obyvateľstva rúcali. V prvej polovici roku 1989 prišlo k rokovaniam za okrúhlym stolom v Maďarsku, ,,poloslobodným” voľbám v Poľsku a 9. novembra padol Berlínsky múr.

Ako u nás prebiehal pád komunizmu? 

  • 16. novembra sa odohrala manifestácia študentov v Bratislave za slobodu a demokraciu.
  • 17. novembra sa konala demonštrácia študentov v Prahe. Bezpečnostné zložky ju na Národnej triede brutálne rozohnali, pričom zranili stovky študentov. Na protest proti zásahu vystúpili študenti vysokých škôl v Prahe a Bratislave do protestného štrajku, ktorý podporila aj umelecká obec.
  • 19. novembra vznikli v Prahe Občianske fórum (OF) a v Bratislave hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) ako široká občianska platforma proti komunistickému režimu.
  • 20. novembra sa začali prvé demonštrácie v Prahe a Bratislave. Zároveň sa sformovali štrajkové výbory vrátane študentského štrajkového hnutia.
  • 22. novembra sa konala prvá masová demonštrácia na Námestí SNP v Bratislave. Demonštranti adresovali predstaviteľom komunistického režimu výzvu na celospoločenský dialóg.
  • 24. novembra podalo demisiu predsedníctvo ÚV KSČ. V Bratislave sa zároveň uskutočnilo prvé Štúdio Dialóg, kde v priamom televíznom prenose diskutovali predstavitelia VPN s komunistami.
  • 27. novembra v celom Československu prebehol manifestačný generálny štrajk, na ktorom sa aktívne zúčastnili tri štvrtiny obyvateľstva a skončil sa triumfom opozície.
  • 29. novembra schválilo Federálne zhromaždenie vypustenie článku 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti z Ústavy ČSSR.
  • 3. decembra bola vymenovaná nová vláda tzv. „15 : 5“, v ktorej mali komunisti väčšinu a ktorá pod tlakom manifestácií bola prinútená rezignovať po troch dňoch.
  • 5. – 6. decembra prebiehali kľúčové politické diskusie v Prahe o rekonštrukcii vlády.
  • 10. a 12. decembra boli vymenované nové vlády „národného porozumenia“ v Prahe a v Bratislave, v ktorých komunisti stratili väčšinu.
  • 28. decembra bol Alexander Dubček zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia.
  • 29. decembra bol Václav Havel zvolený za prezidenta Československa.
  • 20. apríla 1990 sa po dlhej, tzv. pomlčkovej vojne zmenil názov štátu na Česká a Slovenská Federatívna republika.
  • 8. – 9. júna 1990 sa konali slobodné voľby, ktoré potvrdili prechod od komunizmu k demokracii. S veľkou prevahou v nich zvíťazili strany Verejnosť proti násiliu a Občanské fórum.

Niektoré známe ,,symboly“ Nežnej revolúcie

1.Zväzok kľúčov

Odzváňanie starému režimu na námestiach symbolizovalo štrnganie kľúčmi, jeden z najsilnejších symbolov nadšenia a súhlasu s revolučnými zmenami.

2.Sviečky

Sviečky sa stali symbolom pádu totality už pol druha roka pred revolúciou. Na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí sa 25. marca 1988 uskutočnila takzvaná sviečková demonštrácia veriacich, ktorú zorganizovali František Mikloško, Ján Čarnogurský a Vladimír Jukl. Brutálne potlačené zhromaždenie niekoľko tisíc účastníkov, ktorí so sviečkami vyjadrili svoj odpor proti normalizačnému režimu, bolo prvým verejným vystúpením občanov na Slovensku proti totalite.

3.Pieseň Sľúbili sme si lásku

Nepísanou hymnou nežnej revolúcie na Slovensku bola pieseň Ivana Hoffmana Sľúbili sme si lásku.

4. Mozartov dom

Najznámejšou revolučnou adresou bol palác na Jiráskovej (kedysi a dnes opäť Ventúrskej) ulici číslo 10, medzi Bratislavčanmi známy aj ako Mozartov dom. V posledný novembrový deň sa tam z dočasných sídiel definitívne presťahovala VPN, diali sa tam politické rozhodnutia, sídlila tam redakcia novín Verejnosť aj Kultúrneho života, ďalšie priestory patrili archívu, počítačovému stredisku, právnej a psychologickej poradni a pod.

5. Utvorte koridor

Vystúpenia rečníkov na tribúne bratislavského Námestia SNP občas prerušila výzva z úst moderátora mítingov Milana Kňažka: ,,Utvorte koridor, umožnite prejazd sanitky!” Ako celý jeho verbálny prejav, využívajúci bohaté herecké skúsenosti, aj táto veta bola vyslovená zreteľne a najmä pomaly. Desaťtisíce ľudí podľa jeho spresnenia, v ktorej časti námestia niekto potrebuje lekársku pomoc, okamžite aj v tom najpreplnenejšom priestore vytvorili miesto pre záchranné vozidlo.

6. Námestie SNP

Séria manifestácií sa začala v pondelok 20. novembra na Hviezdoslavovom námestí, na druhý deň sa ľudia zišli na Námestí slobody, no od stredy 22. novembra sa miestom každodenných demonštrácií stalo Námestie Slovenského národného povstania. Začínali sa o štvrtej popoludní a desaťtisíce ľudí tam prichádzali deklarovať svoju podporu revolúcii. V sychravom počasí na námestí nadšene aplaudovali lídrom novembra aj ďalším rečníkom či hudobníkom, ktorí patrili k programu mítingov.

 

Dôsledky pádu komunizmu

  • Pád totalitného režimu otvoril cestu k transformácii normalizačného komunistického Československa na právny a demokratický štát.
  • Odstránenie nefunkčného systému centrálne riadenej ekonomiky.
  • Možnosť uplatňovania ľudských, občianskych a náboženských práv v praxi.
  • Pád Železnej opony, ktorý umožnil ľuďom slobodne cestovať do celého sveta.
  • Nežná revolúcia umožnila vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a jej neskoršiu integráciu do európskych politických štruktúr.

 

Juraj Holiš

 

Použité zdroje:

Ústav pamäti národa. [online]. [29.10.2019]. Dostupné na internete:  https://www.upn.gov.sk/

17.november 1989. [online]. [29.10.2019]. Dostupné na internete: https://www.17november1989.sk/

Domov SME: Keď sa povie nežná, počujem kľúče. [online]. [29.10.2019]. Dostupné na internete: https://domov.sme.sk/c/5113314/ked-sa-povie-nezna-pocujem-kluce.html#ixzz63TR9r6QS

One thought on “Nežná revolúcia – oxymoron v praxi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *