Nežná revolúcia v skratke

Už vo štvrtok 16.11.1989 sa uskutočnila demonštrácia a to konkrétne na Hodžovom námestí. Zúčastnilo sa na nej približne 300 osôb, čo bolo na tú dobu neuveriteľné, keďže boli takéto neohlásené zhromaždenia v tej dobe silno nezákonné a trestali sa odňatím slobody aj na niekoľko rokov. Drvivá väčšina z týchto ľudí boli študenti.

Ako zaspievali študentskú hymnu; už počas nej sem prišlo niekoľko policajtov. Potom sa presunuli na námestie SNP, kde sídlilo vtedajšie ministerstvo školstva. Študenti skandovali heslá: Slobodu slova! Nechceme reaktor! Chceme školské reformy! Chceme školy pre všetkých! Demokraciu, demokraciu! Slobodu bratislavskej päťke! My chceme slobodu, dialóg, reformy!

Z budovy vyšiel tajomník v sprievode riaditeľa odboru: Ján Porvazník, ktorý študentom ponúkol dialóg, ale nie na ulici. Celé to zdokumentovala Československá televízia, ktorá to ešte večer celé odvysielala. Aj vďaka tomu sa o tomto proteste dozvedela i široká verejnosť a medzi ľuďmi začala veľká diskusia a viacero ľudí o tom premýšľalo.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt 17.11,1989
Ukazovák a prostredník v tvare písmena V – víťazstvo, victory

Hneď deň na to – 17. novembra 1989 sa v Prahe stretlo viacero Slovenských a Českých študentov. Spomínali na smrť Jána Opletala, ktorej bolo v ten deň 50. výročie. Už okolo 16-tej tu bolo okolo 15 000 ľudí. Študenti niesli štátne zástavy, spievali, skandovali a požadovali zmenu režimu. Vybrali sa na cestu Prahou. Postupne prišli až k Vyšehradu, kde oficiálna časť programu skončila, ľudia však pokračovali do centra mesta a postupne sa do pochodu pridávali ďalší a ďalší ľudia. Okolo siedmej večer sa nachádzalo v tomto pochode až čosi cez 50 000 ľudí, čo bolo na tú dobu – na to, že im reálne hrozilo väzenie, alebo aj veľké fyzické tresty, – úplne neuveriteľné.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt nežná revolúcia havel
Václav Havel so zväzkom kľúčov v ruke – dva veľké symboly Nežnej revolúcie

Charakteristické pre tento pochod boli hlášky, ako “Máme holé ruce”, alebo “Jakeša do koša” a ďalšie. Postupne sem však prišli špeciálne jednotky (zbor národnej bezpečnosti) a protestujúcim prekazili pokračovanie pochodu. Zatarasili totiž celú ulicu, cez ktorú plánovali pokračovať. Neskôr im dokonca zatarasili i okolité ulice a to tak, že ich úplne obkľúčili. To by bolo ešte stále v pohode.

Okolo 20:15 však nastal zlom a aj napriek tomu, že sa študenti správali úplne slušne a nespôsobovali nijaké škody, príslušníci zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli narozdieľ od protestujúcich ozbrojení, nemilosrdne zasiahli. Protestujúcich začali biť hlava-nehlava a to tak brutálne, že niektorí museli po zbití ešte dlho ostať v nemocnici. Táto udalosť vyvolala medzinárodné rozhorčenie. I keď si politici mysleli, že povstania už skončili, toto bol len začiatok.

Deň na to – v sobotu 18.novembra, Po udalostiach predchádzajúceho dňa sa v divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory požadujúce vyšetrenie a potrestanie osôb zodpovedných za brutálny zásah, hlavne keď sa prostredníctvom rádia Slobodná Európa rozšírila správa o tom, že pri zásahu zomrel jeden študent. Nakoniec sa však zistilo, že len upadol do bezvedomia. Každopádne zranených bolo mnoho ľudí a ľudí to len tak ľahko nezastrašilo. Ľudia chodili zapaľovať sviečky na Národnú triedu v Prahe, na pamiatku brutálneho zásahu polície na nevinných ľudí.

Začali vznikať aj rôzne spolky proti režimu, ako napríklad Občianske fórum v Prahe a Verejnosť proti násiliu v Bratislave. Neskôr, 20. novembra sa začala séria demonštrácií na námestiach miest v Československu. Najväčšie boli na Václavskom námestí v Prahe a na Námestí SNP v Bratislave. Protestovali už nielen študenti, ale často aj celé inštitúcie, napríklad divadlá.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt nežná revolúcia
Námestie SNP v Bratislave

Prvým veľkým krokom vlády bolo, že jej vtedajší predseda Ladislav Adamec začal komunikovať s protestujúcimi (opozíciou). 25. novembra sa uskutočnil veľký míting na Letnej ulici v Prahe; VPN a Koordinačný výbor slovenských vysokoškolákov tam zverejnili programové vyhlásenie s dvanástimi požiadavkami a o deň neskôr sa spomínaný predseda vlády stretol s vedúcim opozície a síce s Václavom Havlom.

 

Vôňa demokracie

Už začiatkom decembra sa začalo rúcanie železnej opony a ľudia mohli konečne okúsiť zahraničie na vlastnej koži. Vláda Ladislava Adamca odstúpila a vznikla nová: Vláda národného porozumenia, ktorú viedol Marián Čalfa. V ten deň tiež odstúpil z funkcie vtedajší prezident Gustáv Husák (ktorý bol btw absolvent Gamče).

Predsedom sa stal Alexander Dubček a prezidentom Václav Havel. Dohodlo sa tiež, že v júni budú v Československu konečne demokratické voľby.

Neoficiálnou hymnou Nežnej revolúcie sa stala: Sľúbili sme si lásku, ktorú zložil fotograf a folkový pesničkár Ivan Hoffman. Ďalšou ikonickou piesňou revolúcie sa stala aj pravda víťazí od Tublatanky. Ďalšie piesne, ktoré sa v protestných dňoch niesli námestiami boli napríklad skladby Do batôžka si nalož od Filipa a Lasicu, Pocta Majakovskému od Joža Grigorova a mnoho ďalších.

 

Ďalšie významné osobnosti Nežnej revolúcie:

Alexander Dubček – Jeden z najodvážnejších členov nežnej revolúcie. Na väčšine protestov bol hlavným vystupujúcim. Komunistom dával veľmi konkrétne a zrozumiteľné požiadavky, čo tiež napomohlo úspešnému priebehu celej nežnej revolúcie.

Milan Kňažko – Bol hlavným hovorcom spomínaného spolku Verejnosť proti násiliu. Bol jedným z hlavných vystupujúcich na protestoch. Taktiež bol známym hercom, obľúbeným najrôznejšími skupinami ľudí, čo dodalo ľuďom do veľkej miery odvahu.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt nežná revolúcia
Milan Kňažko na Námestí SNP v Bratislave

Ján Čarnogurský – Dosť dlho bol väznený, pretože odporoval režimu. Dalo by sa povedať, že bol jedným z prvých veľkých odporcov režimu. Bol jedným z dôvodov začiatočných protestov – ľudia chceli, aby ho prepustili. 25. novembra 1989 sa tak i stalo a po skončení komunistickej vlády sa stal prvým podpredsedom, spolu s Valtrom Komárekom.

Významných osobností nežnej revolúcie bolo samozrejme omnoho viac, preto vás prosím, ak sa čo i len trochu zaujímate o históriu, pozrite si o osobnostiach nežnej revolúcie viac. Je veľmi dôležité, aby sme na nich nezabudli.

Juraj Illavský

 

Zdroje:

neznarevolucia.eu

www.17november1989.sk

sk.wikipedia.org/wiki/Nežná_revolúcia

domov.sme.sk/t/7731/nezna-revolucia-vyrocie-30-rokov

https://soda.o2.sk/pribehy/najdolezitejsie-momenty-neznej-revolucie/

https://dennikn.sk/blog/1271612/nezna-revolucia/

2 Replies to “Nežná revolúcia v skratke”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *