Tragikomédia o smrti nórskych nadčasových dôchodkýň nesklamala

Debut mladej nórskej autorky Kjersti A. Skomsvold Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia (Premedia, 2012) bol preložený do 14 jazykov vrátane slovenčiny, a nedávno bol adaptovaný aj na slovenské divadelné dosky divadlom Astorka.

Zdroj obrázku: Martinus

Zo začiatku príbeh vyzerá jednoducho – ženu, ktorej život sa chýli ku koncu a ktorej sa nikdy nedarilo vychádzať s druhými ľuďmi, prepadne strach, že zomrie skôr, než si to ktokoľvek všimne. A tak sa napriek všetkému rozhodne vybrať medzi ľudí. Touto ženou je nórska dôchodkyňa Mathea, nie vždy sympatická rozprávačka príbehu. Fascinujúca na Matheinej postave je najmä jej veková univerzálnosť. Hoci je to dôchodkyňa, ktorá čoskoro zomrie, je jednoduché sa s ňou stotožniť aj napriek rozdielnemu veku čitateľa – otázky, ktoré si kladie totiž nie sú limitované prežitými rokmi. Otázky ľudskej existencie, ktoré si raz za život pokladá každý, autorka rieši inak, nie už vychodenými cestami iných diel. 

Celá kniha je plná rôznych momentov z Matheinho života, ktoré na prvý pohľad medzi sebou nesúvisia. Hneď na začiatku sa tak začína rozvíjať niekoľko dejových línii. Tie sa ku koncu textu začínajú guľatiť, spájať, prelínať a nadobúdať tvar, ktorého konečnú podobu môže čitateľ predpokladať už od začiatku knihy a pokiaľ je dosť odvážny, razantne ho odmietne. Dielo tak majstrovsky manipuluje s čitateľovými emóciami – namiesto toho, aby jasné a logické vyústenie diela odradilo od čítania a obralo človeka o zvedavosť, motivuje ho pokračovať. Koniec nesklame a tragikomický nádych situácií a scén v knihe ho iba zosilňuje.

Román je teda vhodný pre kohokoľvek, kto sa nebojí vážnych tém a emócii, takmer absurdných postáv a tragikomických scén, a rozhodne stojí za prečítanie, hoci nie je práve povznášajúci.

Anna Semková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *