Píšeš? Poézia
Slová, slová, slová, stále dookola, znova a znova,
no dobrá otázka, vieš čítať medzi riadkami?
Pred nejakým časom sme Vás oslovili s možnosťou prispieť do našej umeleckej rubriky Šmak. Za všetky odpovede v rámci výzvy Píšeš? ďakujeme, vidno, že po chodbách našej školy chodí mnoho talentovaných duší. Tu (s menším oneskorením, za ktoré sa dodatočne ospravedlňujeme) uverejňujeme najlepší prozaický a najlepší poetický text.
Keď sme sa obmedzili už len na ten krátky čas
chytený v chladnej temnote,
kde svetlo v tých našich dobre známych časoch
je ťažké nájsť,
voláme to moderná doba, no bez kúska citu,
kde každý len blúdi
časom, a čas nami,
kde každý len sám samého hľadá,
ani nezbadáš, ako smútok na teba pomaličky sadá.
Každý len hľadá…
Význam, odpustenie, šťastie, teba, nás,
spomienky, pocit, pochopenie, a nekonečne dlhý čas,
ľudí, čo boli, no už nikdy nebudú zas
tu pre nás, ani tam spolu s nami
na spoločnej ceste života trás.
Občas sa stratiť, a zabudnúť,
medzi prázdnymi stranami kníh,
z regálov plných až po okraj,
v návale inšpirácie, tak zriedkavom… drž sa, a nepúšťaj!
V dňoch plných tmy, keď sa v hĺbke srdca zamračí
a v noci zaplavenej svitom,
v trúfalých snoch, z ktorých zobúdza sa s krikom,
v spomienkach, ktoré ničia nás,
no zároveň sú nám aj posledným dychom.
Alebo v tvojom náručí?
Ty si ten, kto mi večnosť zaručí?
Slová, slová, slová, stále dookola, znova a znova,
no dobrá otázka, vieš čítať medzi riadkami?
Lebo tie sú len požičané a význam je niekde inde,
schovaný v písmenkách, v ich atramente.
Skús čítať odzadu, spredu, zhora, zdola
a ak nič nevidíš, necítiš, nič to, si na inej ceste,
skús znova, zhora, spredu, odzadu, zdola.
Lebo od nenávisti je na milimeter presne k láske,
no neznie to tak jednoducho a dokonale krásne,
ako sú všetky moje básne?
Dáša D.