ZMENY: Pre-alpha, pre-beta, pre-čo?

Medzi známe praktiky vývojárov viedohier (ako napr. oddialiť naplnenie svojich sľubov), patrí tzv. alpha/beta štádium vývoja hry. Rozhodol som sa tak pozrieť na jeho nedostatky, s ktorými môžete prísť do kontaktu v dvoch známych hrách.

 

Princíp alpha/beta štádia hry spočíva vo vydaní jej nedokončenej verzie, ktorú postupne vývojári aktualizujú na základe spätnej väzby od hráčov, až kým sa ju nerozhodnú vydať. Niektoré štúdiá zvyknú svoje hry v alpha/beta štádiu ponúkať bezplatne, aj keď to býva čoraz menej časté. Toto štádium môže trvať od pár týždňov v prípade väčších štúdií, až po niekoľko rokov pri tých menších. Ale ako si ukážeme neskôr, nemusí to platiť vždy.

 

V časoch, keď hry vychádzali výhradne vo forme CD nosiča či kazety vo vopred stanovenom termíne, nebol priestor na akékoľvek polovičaté riešenia. Hráč si tak mohol kúpiť jedine hotový produkt, ktorý už po zakúpení nedostával žiadne opravy či vylepšenia. Vývojárske tímy tak boli nútené nájsť a adresovať každý jeden nedostatok, s ktorým mohol v budúcnosti hráč prísť do styku.

 

Na alpha/beta štádium sa tak môžeme pozerať ako na dvojsečný meč. Na jednej strane ponúka nesporné výhody, najmä pre menších vývojárov: násobne väčšie množstvo spätnej väzby, než pri uzavretom testovaní, záujemci si hru môžu zahrať pred jej oficiálnym vydaním a ak je alpha/beta verzia spoplatnená, hra si dokáže na svoj ďalší vývoj zarobiť sama. Na druhej strane sa hráč môže ľahko stať rukojemníkom svojej unáhlenej kúpy a je vydaný na milosť a nemilosť daného vývojára; často sa stáva, že vývoj hry opustia, alebo pre nich prestane byť prioritou. Tu sú dva príklady tohto variantu:

 

DayZ

 

České herné štúdio Bohemia Interactive patrí medzi najznámejšie na svete. Preslávili sa najmä hrami zo série Arma, ktoré spadajú do unikátneho žánru s názvom “mil-sim“, teda vojenských simulátorov. Práve v na druhom diele tejto série vzniklo rozšírenie DayZ, ktoré pôvodne vytvorila skupina fanúšikov hry. Hlavnou myšlienkou rozšírenia bolo využiť realizmus a rozsiahle možnosti pôvodnej hry, a hráčov zasadiť do sveta zmietajúceho sa v zombie apokalypse v štýle The Walking Dead. Rozšírenie DayZ bolo voľne dostupné na internete a už krátko po vydaní sa tešilo rozsiahlej popularite.

 

Veľký úspech tohto malého projektu si však všimli aj vývojári z Bohemia Interactive a rozhodli sa vydať samostatný titul postavený na jeho princípoch. Hra sa predávala za cenu približne 30 EUR s upozornením, že sa jedná o alpha verziu a nezodpovedá výslednému produktu o aký sa vývojári snažia. Už po jej zakúpení a prvom zapnutí bolo takmer všetkým jasné, že ich nečaká príjemný zážitok.

 

Hra mala totožný základ s druhým dielom hlavnej série Arma, no ten už v čase vydania DayZ Alpha nebol aktuálny a herné mechaniky spoločne s grafickou stránkou oproti mladšiemu súrodencovi viditeľne zaostávali. Mnohí hráči sa tak cítili podvedení, nakoľko za plnú cenu dostali takpovediac druhotriedny produkt v testovacej fáze. Ešte väčším kameňom úrazu bolo zlyhanie v základnom princípe novej hry: objekty nemali logicky definované ohraničenie v priestore a tak sa stávalo, že “nemŕtvi“ mohli prejsť cez zavreté dvere, akoby tam ani vôbec neboli. Hra sa tak stala nehrateľnou, pretože ak ste chceli prežiť, nemohli ste sa na nič spoľahnúť.

 

V septembri tento ambiciózny projekt oslávil siedme narodeniny a od jeho vydania sa zmenilo len málo. Zatiaľ čo herné štúdiá podobných rozmerov za rovnaké časové obdobie dokážu vydať niekoľko dielov svojich sérií, Bohemia Interactive len pomaly napreduje v snahe očistiť meno svojho projektu. Napriek tomu, že DayZ vyšlo zo svojej testovacej fázy a v súčasnosti je prezentované ako plnohodnotná hra, ho odporučiť nemôžem.

 

Star Citizen

 

V hernom priemysle existuje iba jedno synonymum slova ambiciózny: Star Citizen. Okrem svojho superlatívneho označenia sa pýši aj svetovým rekordom – k dnešnému dňu vyzbieral od komunitných podporovateľov vyše 300 miliónov USD a už dlhší čas je označovaný ako najúspešnejší crowdfundovaný projekt (kickstarter) na svete. Prvenstvo, ktoré mu však v kontexte hry samotnej až tak veľmi nepristane, spočíva v titule “najdrahšia hra na svete“. Áno, ak zoberieme do úvahy, aké ciele si štúdio Cloud Imperium Games vytýčilo, nie je čomu sa čudovať. Skrátene, má sa jednať o simulátor sci-fi vesmírneho sveta zasadeného v ďalekej budúcnosti. Do množiny sľubovaných možností tak naozaj patrí úplne všetko.

 

Star Citizen sa snaží byť hrou mnohých tvárí. Hráč si môže vybrať hneď z niekoľkých možností fiktívneho života v jeho priestrannom hernom svete; na výber dostane nebezpečný a krátky život vesmírneho piráta, večne rozlietaného interplanetárneho kuriéra či filantropického objaviteľa odľahlých planét. Rozhodnutia sú maximálne slobodné a hra sa už od prvej verzie snaží neklásť akékoľvek prekážky aj za cenu toho, že môže miestami pôsobiť nedokončene. Štúdio vedie svoj boj za dokonalý herný zážitok na mnohých frontoch: rozvíja svoju víziu ekonomického systému budúcnosti, využíva realistické prvky ovládania vesmírnych lodí (častokrát navrhované architektmi) a pracuje na každom malom nedostatku.

 

Nikdy nekončiaci boj za perfekcionizmus má však za následok jeden nepriaznivý efekt. Vždy, keď sa podarí jeden realistický prvok do hry implementovať, vyplynie z neho niekoľko ďalších. Napríklad ak do hry pridajú väznice, musí byť vyriešená problematika polície alebo súdnictva. Tá so sebou však prináša opäť ďalšie súvislosti, ktoré musia byť adresované a takto vznikajú ďalšie a ďalšie míľniky. Ak teda hra nemá konečný cieľ, nemôže mať stanovený termín dokončenia. Konečné sú však peniaze a skôr či neskôr by štúdiu museli dôjsť. Riešenie tohto problému je vo výsledku veľmi kontroverzné.

 

Hra na rozdiel od štandardného crowdfundingového projektu zbiera svoje peniaze už takmer desať rokov vďaka netradičnej dostupnosti. Ak si hráč chce Star Citizen zahrať, nemôže si ho len tak kúpiť. Na webovej stránke si musí zvoliť jeden z niekoľkých desiatok modelov lodí v cenovom rozmedzí od 50 do približne 8000 €. Tento model je doživotne priradený k jeho účtu a umožní mu hru si stiahnuť. Na ostatné modely si dokáže hráč vynaloženým časom a úsilím zarobiť priamo v hre, no po tzv. vynulovaní, ktoré prichádza každý rok, takto získaný model lode stráca. Ak by si ho chcel nechať natrvalo, jedinou možnosťou je jeho dokúpenie za vyššie spomenuté ceny, vďaka čomu dokáže hra získať peniaze od hráča aj po jeho prvotnej investícii.

 

Kontroverzia ohľadom Star Citizen každým dňom rastie a čoraz viac sa ozývajú aj kritické hlasy nazývajúce hru podvodom. Hre vyčítajú najmä to, že napriek vysokému rozpočtu a stálemu prísunu peňazí sa je jnedarí naplniť svoje sľuby a poskytnúť tak ucelený herný zážitok. S touto kritikou plne súhlasím a prípadným záujemcom odporúčam, aby celú situáciu z diaľky pozorovali, až kým sa vyššie spomenuté nedostatky nevyriešia.

 

Na záver

To, že sa hry nachádzajú v alpha/beta štádiu automaticky neznamená, že si nezaslúžia vašu pozornosť či investíciu. Vďaka titulom ako je DayZ alebo Star Citizen však vieme, že je potrebné k nim pristupovať s vyššou mierou opatrnosti a starostlivo preskúmať názory kritikov, prípadne pozadie ich vývojárov. Vašu pozornosť si zaslúžia najmä vývojári-jednotlivci so svojimi menšími “Indie“ projektami, akými sú napríklad Among Us či Rimworld. Ich podporou môžete získať zábavu na dlhé hodiny a zároveň pomôžete šikovným ľudom, ktorí by bez pomoci hru nikdy dokončiť nemohli.