ZMENY: Ako sme cestovali a zase budeme

Cestovanie. Čo to pre nás znamená? Čo si pod tým predstavíme?

Cestovanie pre mňa predstavuje neobmedzené množstvo možností v jednom slove. Ponúka človeku skúsenosti, zážitky a nezabudnuteľné momenty. Ale kývli by sme na ponuku niekam cestovať, ak by sme vedeli, že nás čaká 20 hodín cesty v autobuse a low-cost ubytovanie na mieste, kam vlastne ani nechceme ísť?

Možnosť v období socializmu ísť do Juhoslávie, ktorá je jediná prístupná, len za podmienky, že má človek cestovnú doložku a devízový prísľub. A aj to len po tom, čo bol týždeň sledovaný eštebákom z vedľajšieho bytu či nerozpredáva majetok, aby tam náhodou neprestúpil na loď do Švajčiarska alebo Ameriky. Ak ide celá rodina tak jedine s istotou, že niekomu nebude povolený prechod. Bez ohľadu na to, či je to dieťa alebo rodič. Samozrejme, ale veď to je sloboda. Demokratická krajina.

Rok 1989, otvorenie hraníc a prvé možnosti cestovať na západ. Ľudia sa nepýtali. Vzali pasy a kráčali pešo z Bratislavy do Hainburgu. Na ďalší deň možnosť ísť stopom do Viedne. Nie je to tak dávno, čo 12 hodinová cesta autobusom do Benátok znamenala luxus, lebo je to najbližšie more na západnej strane. A to kvôli jednému dňu vo vode, na pláži Lido di Jesolo alebo v meste. To boli prvé cestovateľské zážitky. Nekonečné hodiny v autobuse na zájazdoch s družstvom alebo letenka za vyše polovicu ceny celej dovolenky.

Senzácia prišla s nízkonákladovou leteckou spoločnosťou SkyEurope začiatkom roku 2000. Tá odštartovala rozlietanie Slovenska do západnej Európy. Zbaliť sa s partnerom, kamarátmi alebo spolubývajúcimi z internátu a tráviť predĺžené víkendy vo veľkých mestách Európy.

Dnes keď cestujeme s rodinou, zvykneme mať na letné dovolenky vyhliadnuté konkrétne miesto, kam sa pravidelne vraciame. Zvykom je aj cestovanie dvoch rodín spolu alebo s rodinnými kamarátmi. Rokom 2010 sa rozbieha aj trend travel-bloggingu.

Cestujeme takmer neobmedzene a všade tam, kam chceme. A aj napriek tomu, napriek týmto zmenám, verím, že keď nám niekto ponúkne možnosť cestovať na miesto, kam sme neplánovali ísť, stojí to za to. Cestovanie vnímam ako niečo, čo vyvolá zážitok. Spomienku. Páči sa mi predstava cestovania na ochutnávku. Ísť niekam na krátky čas, aj keď to nie je zrovna naša vysnívaná destinácia. Ak nás to chytí, môžeme sa vrátiť kedykoľvek príde tá chvíľa. Ak nie, tak nám stále zostáva ten zážitok a možnosť si to vyškrtnúť zo svojho zoznamu.

Momentálne nám však v cestovaní stojí prekážka v podobe corona vírusu. Toto obmedzenie nám zabraňuje cestovať a to nielen na vyhliadnuté obľúbené destinácie. Z obľúbenej činnosti, sa tak stáva zakázané ovocie. Viem si predstaviť, že to bude mať viditeľné následky. Ľudia si cestovanie ako také budú po tomto období “cestovného sucha” vážiť o to viac. Sme zavretí doma, bez poriadnej možnosti úniku do centra mesta, nie to ešte do inej krajiny.

Vyzerá to tak, že pravidlá cestovania sa nám v budúcnosti zmenia, nevieme ako. Všetci však čakáme na moment, kedy sa nám možnosť cestovania znova otvorí. Máte už predstavu kam to bude?