Spánok a ja
Ja a spánok sme mali komplikovaný vzťah odkedy si pamätám. S nástupom na strednú školu som to však už naozaj potrebovala začať riešiť.
Spánok sa delí na dve základné časti. Čo je vlastne samotný spánok? Je to stav vedomia, v ktorom sa regeneruje náš organizmus. Delí sa na dve časti. REM a non-REM. REM časť spánku je označenie pre rapid eye movement, rýchly pohyb očí. Je to časť, v ktorej máme zvýšenú mozgovú aktivitu, náš krvný tlak je vyšší a celkovo naše vedomie je viac aktívne. Non-REM časť sa delí na ďalšie fázy. Výraz non-REM znamená zase non rapid eye movement, čo je preklad pre nie rýchly pohyb očí. Je to viac pokojná časť spánku, kedy aj naše reakcie na podnety sú akoby viac matné.
Myslím si, že väčšina ľudí mala svoje obdobie, kedy si prešli jemnou nespavosťou. Takmer všetci sme sa asi dostali to isté – že spánok je dôležitý pre pamäť, máme non-REM časť spánku, ktorá má štyri fázy a REM časť spánku, kedy vlastne naše telo je viac v bdelom stave než počas aktuálnej bdelosti. Potrebujeme spať osem hodín, nejesť sladké a ťažké jedlá pred spaním, vyhýbať sa modrému svetlu, necvičiť a nenalievať sa kofeínom. Ideálna teplota je okolo 20 stupňov, tma a čo najmenej alergénov v miestnosti.
A to sú naozaj také tie základné body, ktoré sú svojím spôsobom naozaj dôležité. Postupom času som tiež však zistila, že toto naozaj často nie je dosť. Som insomniak, ktorý má slabú imunitu, nedostatok melatonínu. Aj ak by som si nasadila striktný režim, kedy idem spať a kedy vstávam, sledovala si svoj biorytmus a spĺňala všetky vyššie spomenuté body najlepšie ako viem, stále to nie je dosť na to, aby som sa vyspala viac než štyri noci za sebou predtým, než som znova za minimálne týždeň tam, kde som bola. Na nejakých troch hodinách spánku za noc, v lepšom prípade.
Patrím tiež medzi skupinu ľudí, ktorá sníva. Veľmi intenzívne, živo a často. Väčšinu snov si pamätám, ešte lepšie si pamätám nočné mory. Zaujímavé mi vždy prišlo, ako odlišne si ich pamätám. Akoby som pozerala film a striedali sa mi aktuálne scény a flashbacky. Sny sú pre mňa často ako scény z filmu, seriálu. Zvyčajne aj veľmi bizarného. Ale stále, sú jasné a čisté – keď mi aj niečo vypadne, nemá to taký ten rozmazaný pocit ku sebe. Pri nočných morách sa mi naopak zábery často vybavujú ako tie spomínané flashbacky. Nesú so sebou často melancholický pocit a celkovo je niečo na nich vždy rozmazané a nesprávne. Akoby tam bolo niečo, čo nemá byť. Keď snívam, áno, rozhodne nie je dôvod, aby sa mi miešala partia kamarátov z triedy s ľuďmi z tábora, kde som bola päť rokov dozadu. A už vôbec nemáme dôvod byť v lietadle smerom do Ameriky, kde nás vyzdvihne nejaký herec, ktorý hral vo filme, čo som videla niekoľko dní dozadu – ale stále mi to nejak sedí. Je to bizarné, ale pasuje to. Pri nočnej more je to ako pozerať sa na spomienku, o ktorej viem, že tak sa nestala, ale neviem si spomenúť, ako to naozaj bolo. Táto myšlienka, ktorú dostanem pri “pohľade” na tú snovú spomienku, ma začne desiť a všetko začne ísť tak povediac dolu kopcom. Začínam sa v tom zamotávať a strácať. Čas ide príliš rýchlo a ja príliš pomaly. Moje reakcie a pohyby sú však v mojom vnímaní v úplne bežnej rýchlosti, a aj keď sa naozaj snažím, aby všetko bolo ako má byť, každým momentom je to len horšie. Aj keď sa naozaj nič nedeje – je to len pocit spojený s výjavom.
Sen a nočná mora vznikajú v odlišných častiach spánku. Snívame počas REM časti a nočné mory nás navštevujú počas tretej fázy non-REM časti spánku. Počas REM časti spracovávame spomienky a informácie. Počas non-REM, pokojovej časti, náš mozog a telo oddychujú a sú pokojovom stave. Spomalené dýchanie, frekvencia tepu srdca, reakcie. Podvedome sme náchylnejší na podnety okolo nás.
Postupom času som si začala uvedomovať, že moja insomnia bola čiastočne podporovaná aj tým, že som sa začala podvedome vyhýbať nočným morám. Avšak stále som si chcela nechať pôžitok schopnosti zapamätať si sen. Toto vedomie mi pomohlo začať si pripúšťať, čo všetko moju nespavosť ovplyvňuje. Čo všetko ovplyvňuje moje fungovanie, psychiku a výkonnosť. Napríklad to, že bývam náladová po istom čase a že mám problém sústrediť sa po niektorých nociach na úplne základné otázky a konverzácie. Každou prebdenou nocou som sa cítila viac zle, ale po troch nociach, kedy ma vyplo na vyše desať hodín, to bolo ešte horšie. Nastaviť si správny režim nestačí, keď sa bojíte zaspať – aj keď to prináša len to, že na konci sa cítite vlastne ešte horšie za bdela. Ak sa pokúsim obísť tému liekov a syntetických spôsobov riešenia, jednoducho sa tomu treba postaviť. To sa ľahšie sa povie ako vykoná. Avšak napriek tomu sa to stále po malých kúskoch dá. Tie pozitívne myšlienky, s ktorými pracujem počas dňa, keď som hore, sú tie isté myšlienky, ktoré mi pomáhajú zvládať noc.
Keď som v stave, kedy ma v škole strašia testy, nepríjemnosti doma, som nahnevaná na svet a aj sama na seba a prechádzam si nejakou mojou osobnou drámou života, alebo jednoducho povedané som zrovna v tých nízkych bodoch, vtedy to čo ma prenesie zo dňa na deň a z noci na noc, je tých desať minút na káve s niekým, na kom mi záleží a komu záleží na mne.
Aj keď sa na mňa valí svet, viem obetovať tých pár momentov niečomu, čo mi prinesie pokoj. Čo mi pomôže sa upokojiť, na konci dňa sa usmiať a aj lepšie spať. Môže to byť pár stránok knihy, desať minút s blízkou osobou, jeden diel môjho obľúbeného seriálu alebo kakao či čaj.
