Greta a my

Čo ak by sa Greta Thunberg narodila ako Gréta Tanbergová – niekde na Slovensku? Intuitívne cítime, že by asi mnoho vecí bolo trošku inak. Alebo aj viac ako len trošku. Medzi nami a Gretou je rozdiel. Ale mnohí účastníci protestov by si ho ani za svet nepripustili. A ostatní možno ani nevedia, kto to Greta je…

Ako aj viacerí z vás som si veľmi rýchlo všimla, keď sa začala otvárať a pretláčať otázka klimatických zmien. V podstate sa nedala prehliadnuť. Jedno hovorili odborníci, druhé politici, hádali sa a v tom zmätku sa zrazu zjavilo pätnásťročné dievča stojace pred parlamentom počas svojich vyučovacích hodín, ktoré obetovalo záchrane planéty. Postupne takto nestála iba ona, po celom svete sa stredoškoláci rozhodli miesto matematiky a biológie radšej v piatok vyjsť na námestia. Slovensko nebolo výnimkou a táto pekná myšlienka nadchla aj mňa. Ibaže keď som vo štvrtok večer mame posunula Fridays for future ospravedlnenku z vyučovania, nestretlo sa to s veľkým pochopením. Vtedy som sa cítila veľmi urazene a nešťastne – veď mi predsa bolo upreté právo štrajkovať za vlastnú budúcnosť, za záchranu planéty. Približne o 18 hodín neskôr som však bola mame neskutočne vďačná za to, že mi ten papier nepodpísala…

K tomuto oslobodzujúcemu pocitu som dospela na základe troch podnetov z toho piatku. Najskôr ma ráno v škole oslovil niekto, kto na ten protest išiel s kamarátmi. Všetci mali popodpisované papiere a zo školy plánovali odísť tak, aby udalosť s bohatou rezervou stihli. Spýtal sa ma otázku, ktorá ma prekvapila, nahnevala a nakoniec donútila zamyslieť sa: “Inááák, nevieš o čom to vlastne má byť?” Druhý podnet prišiel popoludní, keď sa k stredoškolákom pridali aj iní ľudia. Kamarát sa ma pýtal, či na proteste nie som tiež. Nebola som, ale zaujímalo ma aká je tam atmosféra. Odpísal mi, že je sklamaný, že z pochodu si niekto na čele spravil skôr prezentáciu svojich (aj) politických názorov, a že od klímy samotnej sa to akosi oddialilo. Celé moje súkromné fiasko-nefiasko zavŕšila fotka na facebooku. Na transparente stálo: “Chceme zmeniť systém, nie klímu!”. Vtedy som pochopila, že sme sa nepochopili.

Síce rozumiem, čo sa snažil transparent naznačiť, ale na druhej strane si myslím, že presne tá zmena klímy by mala byť na prvom mieste. A je otázne, či tam v prípade stredoškolských protestov Fridays for future naozaj je. Keď Greta začala protestovať, jej odkaz bol jasný. Obetovať vzdelanie ochrane životného prostredia, pretože tie informácie z piatkového vyučovania pre ňu nebudú potrebné vo svete zničenom klimatickými zmenami. Je tu však onen zásadný rozdiel, rozdiel medzi Gretou a slovenskými stredoškolákmi. Švédskej študentke sa dá veriť, že sa svojho vzdelania doslova “vzdáva”. Za to na Slovensku je len veľmi málo žiakov, ktorí si čas strávený v škole vážia natoľko, aby sa mohli tváriť, že ho “obetujú” záchrane klímy. Zároveň chápem aj to, že na proteste ide mnohokrát o počet zúčastnených. Ale principiálne mi vadí, že tretina toho počtu sa potom presunie do fastfoodov, kde si objedná trochu jedla a kopu odpadu. Protest je pre mňa jednou z krajných možností, ako vyjadriť svoj postoj. Udalosť, ktorej som ochotná venovať svoj čas, pretože mi na nej záleží. To sa v prípade študentských klimatických štrajkov nedeje. Stačí si predstaviť, ako by protesty (a ich celkom početná účasť) vyzerali, ak by sme ich čas presunuli na popoludnie…

Dovolím si o sebe tvrdiť, že svoje vyučovacie hodiny si pomerne vážim a zároveň mi je téma ochrany klímy blízka. Protestu Fridays for future sa však nezúčastním dovtedy, dokiaľ nebudem mať pocit, že moji spoluúčastníci vedia, prečo tam sú. Dokiaľ tam nebudú ľudia uvedomujúci si silu protestu a ľudia skutočne ochraňujúci klímu.

ilustr.: Helena Baranová


One thought on “Greta a my

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *