ZMENA v správaní človeka (o duševnom vývine človeka)

Človek sa celý svoj život vyvíja. Celý život, od začiatku až po jeho koniec, je cesta, počas ktorej sa udeje mnoho pozitívnych aj negatívnych vecí. V tomto článku sa zameriame na obdobie približne medzi 15. a 20. rokom života človeka. 

V tomto období sa udeje mnoho zmien v našej mysli. Ľudia sa začínajú inak správať, začínajú si uvedomovať veci, ktoré v minulosti naivne ignorovali (s čím sú často spojené aj úzkosti alebo obavy) a ich myšlienkové pochody nadobúdajú výrazne odlišný charakter než v detstve. Zaujímavým znakom tohto obdobia je aj to, že si v ňom človek hľadá vlastnú identitu a pozíciu v spoločnosti. Veľmi častým prejavom dozrievania sú emocionálne výkyvy, precitlivenosť, impulzivita a nedostatok sebaovládania, citový nepokoj a i. Priamo s nimi súvisia už vyššie spomínané úzkosti, ale aj smútok, pocit osamelosti a v extrémnych prípadoch aj depresia. Ako im predísť, prípadne ich aspoň zmierniť? Aj to sa dozviete v tomto článku. 

 

Kedy je človek dospelý? 

Dospelosť je abstraktný pojem. Neexistuje niečo ako všeobecná definícia dospelosti, i keď v niektorých literatúrach ju môžete nájsť. Treba tiež rozlišovať dospelosť biologickú, psychickú (duševnú), prípadne sociálnu. Niektoré významné osobnosti, zaoberajúce sa vývinovou psychológiou určujú presný vek nástupu dospelosti, a to 18 rokov (J. A. Komenský), iní presný vek neuvádzajú, naopak poukazujú na individualitu veku dospelosti človeka, nakoľko každý vyrastá v iných podmienkach. Niektorí ľudia teda dospejú ešte pred osemnástimi, iní dospejú neskôr, prípadne nikdy (napríklad niektorí ťažko mentálne postihnutí ľudia). Každopádne zákonom je dospelosť ustanovená pre všetkých rovnako a to dovŕšením osemnásteho roku života. 

Vráťme sa však k pôvodnej otázke. Čo by sa dalo považovať za všeobecné kritériá dospelosti? Podľa knihy Základy Andragogiky I. (Prusnáková V., 2005), sú nimi:

  • sociálna zrelosť (človek je ekonomicky nezávislý)
  • citová zrelosť (človek, ktorý nie je závislý od rodičov)
  • psychologická zrelosť (stabilizácia foriem správania, myslenia, prežívania)
  • biologická zrelosť (fyzická zrelosť, schopnosť rodičovstva)
  • sociologická zrelosť (schopnosť vedieť si uspokojiť svoje individuálne sociálne potreby, prispôsobenie sa novým sociálnym rolám, najmä založenie rodiny a nástup do pracovného života)
  • mentálna zrelosť (schopnosť prevziať zodpovednosť)
  • právna zrelosť (získanie práv a povinností)

 

Prečo dospievanie tak bolí? 

Ako som už v úvode tohto článku načrtol, dospievaním si ľudia začínajú uvedomovať veci, ktoré v minulosti naivne ignorovali. To pochopiteľne môže viesť k stavu úzkosti, či dokonca aj zúfalstva. Svoju úlohu v tom zohrávajú aj emocionálne výkyvy a citový nepokoj, ktoré sú pre obdobie adolescencie charakteristické. Vývojom mozgu a s tým spojeným uvedomovaním si nekomfortnej reality sa mladí zvyknú obávať vecí, ktoré často s veľkou pravdepodobnosťou ani nenastanú, prípadne nad vecami, ktoré nie sú hodné starostí (napríklad či dostane dobrú známku, ako ju/ho vníma okolie, čo si o nej/ňom myslia a podobne). Treba si preto uvedomiť, že iracionálnym obávaním sa podobných situácií  si človek nijako nepomôže, naopak si uškodí. Viem, že je nepríjemné, keď človek spraví chybu alebo sa mu stane trapas, no rozhodne to nestojí za trápenie, nakoľko samotné trápenie nikdy nikomu nepomôže. 

 

Rozdiel medzi úzkosťou, smútkom a depresiou

Úzkosť je negatívny emocionálny stav. Najčastejšie vzniká pri neistote, chaose, deprivácii a neúspešnosti. Je úzko spojená so strachom (napríklad strachom z budúcnosti), niekedy až chorobným. Úzkosť je veľmi častou reakciou na stres, napríklad keď na človeka odrazu príde veľa starostí a povinností naraz a má pocit, že sa to nedá zvládnuť. V súčasnosti ho z času na čas pocíti takmer každý. Žijeme v dobe s najvyšším počtom ľudí s pravidelnými úzkosťami v histórii ľudstva. Zapríčinené je to pravdepodobne naším extrémne materialistickým zmýšľaním. Naháňame sa za plytkým šťastím, snažíme sa za každú cenu určitým spôsobom uspokojiť, no privádzame si tým akurát úzkosti obrovských rozmerov. Treba však rozlišovať úzkosť, smútok a depresiu. Aj pri smútku vie človek zažiť veľmi intenzívnu agóniu. Neznamená to však, že sa jedná o depresiu. Depresia je totiž čosi dlhodobejšie a omnoho hlbšie. 

Podľa vedeckého časopisu healthline.com sa za symptómy depresie považujú zlá nálada, pocit prázdnoty, strata záujmu o čokoľvek, extrémna náročnosť vykonania akejkoľvek úlohy, strata sexuálneho záujmu, prípadne fyzické zdravotné problémy. Treba však podotknúť, že depresia je niečo dlhodobé, takže ak sa niekto z času na čas cíti smutne, neznamená to hneď, že má depresiu. Za dobu trvania depresie sa považujú dva týždne a viac. 

Každému kto môže, odporúčam tlmiť príznaky depresie najviac, ako sa dá (pozri vyššie). Nebuďte pasívni, nenechajte príznaky depresie, aby ďalej rástli. Presviedčajte samých seba o opaku príznakov (napr.: “Tá činnosť zas nie je až taká náročná,”). Samozrejme nie vždy sa to dá (najmä keď je depresia už v pokročilejšom štádiu). Depresia môže totiž silno ovplyvniť váš ďalší život. Pod vplyvom depresie človek často robí rozhodnutia, ktoré sa spätne nedajú odvolať.

 

Ako predísť úzkosti (a depresii)? 

Staraj sa o seba – nezanedbávaj hygienu, spánok, jedenie a pitný režim 

Nikdy neodkladaj povinnosti a rob ich hneď ako prídu – nič nezanedbávaj

Zastav sa – každý deň si daj aspoň polhodinku oddych od všetkého, uvar si čajík, vyjdi na balkón/do záhrady, nadýchaj sa čerstvého vzduchu a uvažuj nad vecami; zhlboka dýchaj a uvoľni všetko napätie, pokús sa “upratať si” v hlave

Sprav si vo veciach poriadok – približne si naplánuj, čo a ako chceš robiť

Obmedzuj sa – zníž jedenie sladkostí, pozeraj menej seriálov, nehraj toľko hier, stráv menej času na sociálnych sieťach, nepi alkohol/nedroguj, nepozeraj porno

Nechci viac – uspokoj sa s tým, čo máš – uvedom si, že situácia v ktorej si, je vlastne úžasná a mohla/mohol by si na tom byť omnoho horšie

Nebuď posadnutá/ý dokonalosťou – nič nie je dokonalé, tak prečo by si práve ty mal/-a byť?

Ži v prítomnom momente – lepšie povedané, zbytočne sa netráp minulosťou alebo budúcnosťou (nepomôže ti to); snaž sa obmedziť vytváranie potenciálnych scenárov toho, čo by mohlo nastať,  odďaľuješ sa tým od reality a v extrémnych prípadoch to môže viesť až k psychickej poruche

Nerob z komára somára – nenafukuj svoje problémy, ľudia majú často tendenciu preháňať; prečítaj si trochu vojnovej literatúry a zistíš, že tvoj problém ani zďaleka nie je taký veľký 

Nebuď egocentrista/ka – častá vedľajšia, ale dôležitá príčina úzkosti je prílišná zahľadenosť do samej/samého seba, napíš/zavolaj kamarátom a zaujímaj sa o nich, uvedom si, že nie si stredom vesmíru

Pokús sa nájsť vhodné riešenia a ak neexistujú, zbytočne sa tým nezaoberaj

 

Všeobecne by sa teda dalo povedať, že šťastnými nás spraví to, keď nebudeme chorobne zahľadení do samých seba, ale budeme sa zaujímať o dobro druhých. Plytké šťastie a krátkodobý pocit potešenia, ktorý človek dosiahne napríklad pri pití alkoholu alebo hraní počítačových hier, nás nikdy skutočne šťastnými nespraví. Vec, ktorá nás šťastnými spraví, je (aspoň minimálne) zlepšovanie spoločnosti a podporovanie všeobecného blaha. Samozrejme nie všetko vyrieši pomáhanie ostatným a netreba zabúdať aj na seba. Treba v tom vedieť nájsť rovnováhu. Využite svoj život tak, aby ste ho na smrteľnej posteli nemuseli ľutovať. Každý z nás má takmer nekonečný potenciál. Tak prečo ho aspoň čiastočne nevyužiť? Prečo sa zbytočne trápiť nerelevantnými vecami akými sú napríklad nešťastná láska, či zlyhanie v teste? 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *