NÁVRATY: Knižné tipy – próza

Juraj Holiš

 

Jean-Michel Guenassia: Klub nenapraviteľných optimistov

Kniha: Klub nenapraviteľných optimistov (Jean-Michel Guenassia) | Martinus

Úspech šachovej partie závisí nielen od toho, že poznáte pohyby figúrok, ale často najmä od vašej schopnosti predvídať ťahy svojho súpera. Konkrétny ťah teda nie je len zmenou status quo na šachovnici, ale zároveň rozbieha vašu myseľ smerom do budúcnosti. Ako sa pripraviť na chystaný útok strelcom? A čo tá kráľovná na E5? Ten kráľ sa teda nezdá, čo ak sa o tri ťahy ocitne práve tu? 

Hlavní hrdinovia Guenassiovho románu sú tiež šachisti – majú svoj šachový klub s prísne stanovenými pravidlami a hierarchiou, ktorý sa stáva neraz ich útočiskom. Zároveň sú šachistami aj v obraznej rovine – snažia sa ako emigranti prežiť na šachovnici Paríža 50. a 60. rokov 20.storočia. Keďže svoju vlasť opustili rýchlo so strachom o holý život, v povojnovom Paríži sú pešiakmi – napr. vyštudovaný lekár uteká z Petrohradu, no v Paríži mu nikto jeho lekársky titul neuzná a živí sa ako taxikár, hoci počas vojny zachránil stovky životov. V románe sa stretávame aj s neľahkými osudmi bývalých hercov, letcov, profesorov, spisovateľov, remeselníkov zo všetkých kútov komunistického sveta – Československa, Poľska, Maďarska, Ruska, Ukrajiny a pod. Ako hovorí jedna z postáv: ,,Paríž ťa ako emigranta uvíta a pomôže ti – ak príliš nevyskakuješ a držíš hubu.“

Vzájomné vzťahy oscilujú medzi skutočným kamarátstvom, známosťou či antipatiou. V konečnom dôsledku sú však práve ich vzájomné vzťahy a stretnutia v šachovom klube tým, vďaka čomu nevzdávajú svoju partiu so silnejšími a skúsenejšími protivníkmi – tajnou políciou, úradmi, nedôverčivými ,,domácimi“ či politikmi. Ich každodenná vízia tejto partie však neustále smeruje k optimistickým vyhliadkam – keď nie vždy na víťazstvo, tak aspoň na mat. Ich optimizmus v neraz náročných životných skúškach vie byť smerom k čitateľom nákazlivý – nie je ,,presladený“ ani mechanicky dávkovaný – ale majstrovsky uveriteľný.

Románom vás bude sprevádzať Michel – dospievajúci mladý muž, ktorý sa za zaujímavých okolností stane členom klubu, čo mu umožní spoznávať jednotlivé figúrky šachovnice tohto románu. Rozhovory s nimi nám predstavia ich jedinečné príbehy a osobnosti. Michel má zároveň vlastný príbeh, ktorého súčasťou je škola, ktorá ho nebaví, ďalej komplikovaná rodinná situácia zahrňujúca nezhody rodičov a brata ako súčasť vojenského konfliktu v Alžírsku, rýchlo sa meniace priateľstvá i mladícku lásku k zaujímavej žene. Napokon si tento mladý muž-rozprávač získal moju pozornosť aj tým, že veľa čítal. Nepamätám sa, či som niekedy dostal od literárnej postavy toľko skvelých tipov na ďalšie čítanie. Kniha povzbudzujúca k čítaniu ďalších kníh? To je veru nenapraviteľne optimistické!

 

Fernando Aramburu: Vlasť

Kniha: Vlasť (Fernando Aramburu) | MartinusKeď som zobral do rúk tento román a prečítal si jeho názov, najskôr som začal premýšľať nad pojmom vlasť. Najskôr som prišiel na to, že je to veľmi abstraktný a všeobecne znejúci pojem. Premýšľal som teda ďalej – no prišiel som iba na to, že sa ťažko vysvetľuje a pravdepodobne neexistuje jedna definícia. Aramburu mi osvetlil snáď desiatky spôsobov, ako na vlasť nazerať. Zašiel aj ďalej a po prečítaní mi v hlave položil mnohé otázky – Dokážem akceptovať to, že môj pohľad na vlasť nebudú zdieľať všetci? Že na jej potrebách sa nezhodneme? Že inak interpretujeme jej minulosť? Čo robí vlasť vlasťou? Cítim ja nejakú svoju príslušnosť k niečomu, čomu hovorím vlasť? Existuje vôbec nejaká finálna podoba vlasti? Po dočítaní románu som mal šialené množstvo otázok a málo jasných stanovísk – u mňa si tým však autori a autorky väčšinou získavajú plusové body, takže to hodnotím pozitívne.

Román sa odohráva v regióne Baskicko, v ktorom by ste po otázke na vlasť nedostali zväčša odpoveď – Španielsko. Jazyk postáv, ich zvyky, spôsob života a myslenia je jednoducho svojrázny a iný. Konflikt Baskov so španielskou vládou je poznačený desaťročiami teroristických útokov, vládnej tyranie, tisícov mŕtvych a nespočetným množstvom zničených životov. Quo vadis, vlasť?

V centre našej pozornosti sa ocitnú dve spriatelené susedské rodiny – spoločné záujmy, hodnoty, deti v približne rovnakom veku, podobné problémy i radosti. Idylka však v Baskicku nikdy netrvá dlho. Je fascinujúce sledovať, ako sa menia osudy postáv po tom, ako otca jednej rodiny zabije komando, členom ktorého je syn tej druhej. Príbeh je majstrovsky napísaný z uhla viacerých postáv a ani pri jednej z nich sa nenudíte. Aramburu vám ukáže, že morálne dilemy zďaleka nie sú lineárne a musí s nimi zápasiť tak rodina útočníka, ako aj rodina obete.

Historické pozadie je zobrazované minimálne, pomôže vám tak v základných bodoch pochopiť podstatu konfliktu Baskov a Španielov, ak ju nepoznáte. Ak ju poznáte, nebude vás otravovať. Aramburu sa sústredí na komplexnosť psychologického zobrazenia postáv a skvelý je vo vytváraní napätia, ktoré dávkuje veľmi umne a niekedy nadobúda až neznesiteľné parametre. Jeho plynulé prechody z ja-rozprávania do on-rozprávania udržujú vašu pozornosť a menia spôsoby vnímania textu.

Čo napísať na záver o najlepšej knihe, ktorú som za posledné mesiace čítal? Čo po nej vo mne zostalo? Pomôžem si citátom z románu: ,,Bittori nestálo veľa priznať si, že večer je nádherný. Na to, aby skákala od radosti, by však potrebovala niečo iné. Napríklad? Čo ja viem. Keby vynašli stroj na kriesenie mŕtvych a vrátili by mi manžela. Spýtala sa sama seba, či by po toľkých rokoch nemala pouvažovať nad tým, že by začala zabúdať? Zabúdať? A to je čo?“

 

John Steinbeck: Neznámemu bohu

Kniha: Neznámemu bohu (John Steinbeck) | MartinusJohn Steinbeck! To zaváňa povinným čítaním! Veru, jeho dielo O myšiach a ľuďoch vás v maturitnom ročníku čaká s otvorenou náručou. Nebojte sa, je to krátke a zároveň príjemné objatie. Ja by som vám však rád posunul ako knižný tip iné dielo – román Neznámemu bohu. Mystika tohto diela, podobná Márquezovmu magickému realizmu, a poetická nádhera živých opisov prírody presahujúcej ľudské životy a úsilie, podobná Švantnerovmu naturizmu a rozprávačskému majstrovstvu, sa v tomto románe skĺbili do pozoruhodného celku. 

Román sa odohráva v autorovom rodisku – v Salinanskom údolí v Kalifornii. Hlavná postava – Jozef – sa s požehnaním svojho umierajúceho otca vydáva do Kalifornie, aby si tam založil farmu. Postupne sa snaží skrotiť tunajšiu prírodu, pochopiť podstatu síl formujúcich tento svet, ovládnuť svoj osud a to najťažšie – pochopiť samého seba. V tomto neľahkom snažení sa upína k starému a košatému dubu, do ktorého sa podľa neho prevtelila duša jeho otca. A tá ho stále pobáda k činu i kontroluje. Po čase sa k nemu nasťahujú aj jeho bratia s rodinami a založia si svoje vlastné farmy. Nezdieľajú však Jozefovo mystické prepojenie s neznámym bohom, ktorého symbolizuje košatý a starý dub. Jeden z nich tak zničí jeho korene. Čo sa stane? Dub ,,zomrie“. To je jasné. A čo Jozef? Ako bude ďalej fungovať obklopený prírodou, ktorá sa mu bude zdať čoraz divokejšia, mystickejšia a menej pochopiteľná? 

Prečítajte si čarovný príbeh Johna Steinbecka, v ktorom budete mať možno dlho pocit, že sa nič nedeje, a potom vás román zasiahne tak, že si niektoré pasáže budete čítať viackrát. Naozaj slušná vec!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *