1. svetová vojna – čím to začalo?
1. svetová vojna, vtedajšia Veľká vojna
Prvá svetová vojna začína atentátom na Františka Ferdinanda ale predchádza jej viacero príčin a konfliktov. Sarajevský atentát bol len poslednou kvapkou na to, aby sa začalo konať. A to, čo začalo ako nezhoda čo mala vyústiť do bleskovej vojny, sa zmenilo na zákopovú vojnu. Z niekoľkých mesiacov sa stali roky. Čo boli teda skutočné dôvody na začiatok 1. svetovej vojny? Čo bola predohra?
Napätie medzi krajinami vzniká na základe veľkých hospodárskych rozdielov, v spôsoboch vedenia politiky a samotného veľkého sporu o Balkán.
Británia je vo svojom technologickom rozmachu z priemyselnej revolúcie za obdobia Viktórie. Taktiež sa stáva výrazne dominantnou námornou veľmocou, vďaka zásade dvoch prov, ktorá funguje na princípe, že kráľovské vojenské námorníctvo, musí mať aspoň takú silu ako spojenie dvoch loďstiev iných námorných veľmocí. Ich zahraničná politika sa zameriavala na takzvanú európsku rovnováhu a bola silne ovplyvnená kolóniami.
Francúzsko, znova ako republika, otrasené po bitke s Prusmi a Dreyfusovej afére sa držia silného antigermánskeho cítenia. Rastúcou priemyselnou a vojenskou mocou mladého Nemecka sa čoraz viac upevňujú ich vzťahy s Ruskom.
Rusko zatiaľ pod vládou Mikuláša II. je výrazne zaostalé za Európou ako hospodársky tak aj vojensky. Tiež sa pokúšajú o získanie Balkánu a podporu slovanských národných hnutí proti Osmanskej ríši. Okrem Balkánu sa ich politika zameriava aj na Bospor pre jeho vlastnosti výhodného a strategického bodu, pre ruské hospodárstvo a ekonomiku. Mikuláš II. sa však rozhoduje zaútočiť na Japonsko. Výsledok vojny a teda porážka Ruska len poukazuje na ich zlú situáciu a uvádza ich do vnútrozemskej politickej krízy.
Nemecko sa zatiaľ vie chváliť ich najlepšou a najrepresívnejšou armádou, ktorú rýchlo budujú pod vládou paranoidného arogantného Viliama II. Ten sa zároveň nepriamo považuje aj za hlavného vinníka 1. svetovej vojny. Presadzoval sa agresívnou zahraničnou politikou Weltpolitik. Zo začiatku Británia čiastočne chovala obdiv ku rýchlemu nárastu nemeckého námorníctva, no rýchlo sa stalo hrozbou. Viliam II. pohŕdal Britániou a to aj napriek jeho priamemu spojeniu s Viktóriou, ako jej najstarší vnuk. Británia začína vnímať konkurenciu a imperialistické ambície Nemecka a začína sa pripájať ku aliancií s Ruskom a Francúzskom. Nemecko, ktoré sa pripravuje na boj sa otáča pre spojencov na Rakúsko-Uhorsko.
Rakúsko-Uhorsko sa ako dualistická monarchia rovná stelesneniu anachronizmu ale napriek tomu sa snaží o modernizáciu. Zatiaľ čo Európa prechádza érou nacionalizmu a zmien politických smerov, v R-U vládne napätie z príliš veľkých etnických rozdielov. Taktiež si však nárokujú Balkán a po Berlínskom Kongrese získavajú Bosnu a Hercegovinu, ktorú začnú takmer okamžite okupovať. To umocňuje antirakúske cítenie u Osmanov a Srbov.
Taliansko, ktoré po zjednotení sa snaží získať titul veľmoci, využívajú oslabenie Osmanskej ríše a zaberajú africkú Líbyu. S tým sa taktiež zapájajú do boju o Balkán. Avšak, napriek nezhodám s R-U ako z minulosti, tak aj v aktuálnej situácií, snažia sa nadobudnúť alianciu s Nemeckom a teda aj s R-U.
Balkán, vediac v akej je situácií, je pripravený bojovať za svoju nezávislosť a tvorí tajné spojky a zbrojí sa. Toto všetko ústi do Balkánskych vojen.
1912 – porazenie Osmanskej ríše spojením Srbska, Čiernej Hory, Bulharska a Grécka po tom čo sa dostali takmer po Konštantínopol, toto ústi však do ďalšej vojny. Tentoraz o získané územie.
1913 – územie, ktoré si zaberá Bulharsko padá do rúk Srbsku s pomocou od Ruska. Toto znepokojuje Rakúsko-Uhorsko.
Touto situáciou vznikajú dva hlavné nepriateľské bloky a to Trojspolok ako aliancia Nemecka, R-U a Talianska a Dohoda ako spojenectvo Ruska, Francúzska a Británie.
Francúzsko a Británia si rozdeľujú koloniálny vplyv v Afrike a Rusko a Británia rozdelenie Afganistanu, Perzie a Tibetu čo ukončuje ich súperenie o centrálne mocnosti v Ázii.
28. júl 1914. Rakúsko-uhorský dedič trónu sa rozhoduje ísť na návštevu a inšpekciu do Sarajeva a to ho pod atentátom Gavrila Principa, člena srbskej nacionalistickej skupiny Čierna ruka, stojí život.
Rakúsko-Uhorsko okamžite obviňuje Srbsko a vyhlasuje im vojnu.
zdroje obrázky:
https://dvojka.rozhlas.cz/atentat-v-sarajevu-kdyz-uraduje-nahoda-8522438
https://www.postoj.sk/57487/balkanska-predohra
